otázky: prečo niekto verí v Boha, a prečo i neverí?: k
viere Boha sa okamžite neprihlasujeme, viera je dar Boha/Ducha Svätého, a tak
vieru prijímame, alebo neprijímame, a potom sa k nej hlásime, či
nehlásime...
...prijatie viery nie je jednoduché, predpokladá osobnú dispozíciu k
viere, zrodenie alebo prerodenie v Duchu Svätom...
...čo sa týka tej "osobnej dispozície" pre vieru je v tom mnoho faktorov
prameniacich z rozumu, vôle (niečím podložené), dispozícia srdca, pramení
z mnohých informácií a znalostí záhad a skutočností života, z vedeckých
i nevedeckých znalostí, - i z vedomosti o Bohu, o jeho zjavení sa
človeku...je to komplexný proces, a domnievam sa (aj z osobnej skúsenosti),
že viera sa dáva do disponovaného rozumu a pripraveného srdca, teda tomu,
kto je v určitej duchovnej dispozícii - dáva sa tam, kde je pokora,
trpezlivosť, tichosť, nezaujatosť, úprimnosť, rešpekt k
mravnosti, určité odosobnenie sa od vecí vonkajšieho sveta (kde sa
na nich nelipne), kde sa potenciálny prijímateľ viery motivuje dobrom - pre
lásku nielen k sebe, ale hlavne k Bohu a k druhým, kde je silná motivácia a
rozhodnutie pre spravodlivosť a mravnosť, kde nie je v programe života
malicherné dohadovanie sa s Bohom - prečo to, alebo to spravil, nespravil, nie
je o samých výčitkách Bohu, a pod.. - viera v Boha znamená zrelosť
ducha v Duchu Svätom, je o serióznosti prístupu, i úcte k tomu, čo
je o Bohu známe, nie dohadovanie sa s výčitkami na všetko...teda viera je o
rešpekte stvorenia, dobra v srdci, nie v dešpekte Božieho stvorenia, nie v
zlom a vyčítavom srdci...