Na Slovensku došlo k prevratu. Je hodný Nobelovej ceny
Robert Fico vynalezl politické perpetuum mobile. Aby nemusel řešit reálné problémy, vymýšlí fiktivní hrozby, před nimi pak společnost „ochraňuje“. Jakmile jejich smyšlenost vyjde najevo, řekne, že má plné ruce práce s reálnými problémy.
Robert Fico to preukázal posledný víkend, keď v televíznej diskusii vyvrátil prvý termodynamický zákon a predviedol prototyp perpetuum mobile. Po otázke moderátorky Lenky Ježovej, ako to bolo s údajným pripravovaným prevratom, sa vehementne ohradil, že republika má predsa dôležitejšie problémy: nezamestnanosť či dodávky plynu na Slovensko. Presvedčivo tak demonštroval, že jeho politické umenie vládnutia sa emancipovalo od limitov fyzikálneho aj spoločenského sveta a vstúpilo do fázy samovývinu, v rámci ktorej si vláda generuje voličskú podporu zo vzájomne vyplývajúcich problémov a riešení, s ktorými prichádza.
Princíp je takýto: bezprostredne po voľbách sa Ficov kabinet namiesto riešenia sociálnych problémov, naakumulovaných v predchádzajúcich rokoch, rozhodol prioritne zaoberať novelizáciou trestného zákona, likvidáciou fungujúcich štátnych a verejnoprávnych inštitúcií a suverénnou zahraničnou politikou. (Zvýraznenie je nutné, pretože v premiérovej rétorike nenájdeme frekventovanejšie slovo.)
No desaťtisíce ľudí v uliciach a na námestiach miest naprieč Slovenskom naznačujú, že vládnym bludom nekladie odpor len fyzikálna, ale aj spoločenská realita. Aj v kontexte svetového politického diania a technologického vývoja je však neisté, či sú politické naratívy a rétorika z hľadiska svojej funkčnosti principiálne obmedzené životnou skúsenosťou ľudí, alebo v hyperrealite sociálnych médií jednoducho anything goes, a aj posledný baránok je hodný obety, ak liberálom, progresívcom, neomarxistom alebo iným rozvracačom republiky a tradičnej kultúry zdochnú dva.



