Srbsko si pripomína 13 rokov od začiatku bombardovania zo strany NATO 24.
marca 2012
https://www.teraz.sk/zahranicie/srbsko-si-pripomina-13-rokov-od-zaciat/2669-clanok.html
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez
súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.
Belehrad 24. marca (TASR) - Srbsko si dnes pripomína 13 rokov od začiatku
bombardovania vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) zo strany
členských krajín NATO.
Srbskí predstavitelia vrátane prezidenta Borisa Tadiča si výročie
náletov pripomenuli kladením vencov a účasťou na spomienkovej bohoslužbe v
kostole sv. Marka v Belehrade. Bombardovanie bolo zločinom voči jednej krajine
a národu, povedal Tadič.
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez
súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, pripomenul srbský spravodajský server
RTS.
Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal
americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO
Javier Solana.
Bombardovanie trvalo 78 dní
Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde BR
OSN. Dôvodom na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti
albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej
vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti JZR bolo "v plnom
prúde už v polovici júna 1998", teda rok pred jeho začatím, uviedol
RTS.
Bombardovanie, ktoré nepretržite trvalo 78 dní, spôsobilo ťažké
poškodenie miestnej infraštruktúry, hospodárskych objektov, škôl,
nemocníc a kultúrnych pamiatok.
Vyhlásenie vojnového stavu
Po začiatku náletov 24. marca 1999 o 19.45 h vyhlásila vtedajšia
juhoslovanská vláda pod vedením vtedajšieho autoritatívneho prezidenta
Slobodana Miloševiča vojnový stav.
V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov
nestalo terčom bombardérov. Územie Čiernej Hory, ktorá bola v tom čase
súčasťou štátneho zväzku, bolo od väčších útokov ušetrené.
Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel bolo vykonaných 2300
leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku, 1150 bojových lietadiel
vystrelilo takmer 420.000 projektilov s celkovou váhou 22.000 ton.
NATO zhodilo na územie JZR aj 37.000 kazetových bômb, ako aj zakázanú
zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu. NATO útočilo na JZR z lodí
na Jadrane a zo štyroch leteckých základní v Taliansku.
Pri niektorých operáciách nasadilo aj strategické bombardéry, ktoré
štartovali so základní v západnej Európe a USA. Srbskej armáde sa počas
vojny podarilo zostreliť dve lietadlá, stroj typu F-16 a americké
supermoderné "neviditeľné" lietadlo F-17, ako aj zajať troch
nepriateľských vojakov.
Dohoda v Kumanove
Akciu NATO nazvala vtedajšia juhoslovanská vláda agresiou. Vojna sa
skončila prijatím rezolúcie 1244 a podpísaním vojensko-technickej dohody v
Kumanove, v ktorej bolo zakotvené stiahnutie srbských jednotiek z územia
Kosova a príchod zahraničných vojakov do juhosrbskej provincie.
Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských
zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12
500 ľudí, uviedol RTS.
Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie
nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím munície s
obsahom ochudobneného uránu.
Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín
Nemecka, Francúzska, Talianska a USA. Podľa údajov Úradu vysokého komisára
OSN pre utečencov (UNHCR) opustilo Kosovo od príchodu zahraničných jednotiek
v lete 1999 približne 250.000 Srbov a Rómov. Do provincie sa vrátilo 800.000
Albáncov.
V početných incidentoch po skončení vojny a odchode srbských jednotiek
zahynulo podľa albánskych zdrojov asi 500 ľudí a unesených bolo približne
200. Podľa srbských zdrojov uniesli od začiatku náletov asi 1500
Nealbáncov.
Objavili sa aj závažné obvinenia z obchodu s orgánmi zajatcov z Kosova,
na ktorom sa údajne podieľali lídri Kosovskej oslobodzovacej armády vrátane
súčasného premiéra Hashima Thaciho, a ktorý prebiehal po príchode
zahraničných jednotiek do Kosova.