Nina Pierpointová sa vo svojej štúdii správne pýta, ako mohli dospieť k
tomuto záveru, keď 82% z náhodnej vzorky nových pozitívnych PCR testov boli
plne zaočkovaní ľudia.
Táto lekárka píše:
„Ak vakcína znižuje riziko nakazenia sa o dve tretiny (67%), potom by sme
očakávali, že podiel zaočkovaných vo vzorke pozitívnych bude menší než
podiel zaočkovaných v populácii.
Povedzme, že začneme s 1000 ľuďmi v krajine, z ktorých náhodne
vyberieme 100. Krajina je zaočkovaná na 80%. To znamená, že v našej
stočlennej vzorke máme 80 zaočkovaných a 20 nezaočkovaných ľudí.
Dajme tomu, že vírus za obdobie výberu infikoval 10% ľudí, teda celkovo
10 prípadov. Ak je z tých infikovaných 8 medzi zaočkovanými a 2 medzi
nezaočkovanými (80% a 20% pozitívnych, porovnajúc pomer zaočkovaných a
nezaočkovaných v populácii), vakcína nespôsobila žiadny rozdiel v tom, či
sa niekto môže nakaziť (účinnosť 0%).
Ak má vakcína účinnosť 67%, potom by sa počet prípadov v zaočkovanej
skupine mal znížiť o 2/3 na 2,67 prípadov a celkový počet prípadov by bol
len 4,67 (2,67 u zaočkovaných a 2 u nezaočkovaných).
To znamená, že v zaočkovanej skupine by bolo len 2,67/4,67 alebo tiež 57%
prípadov a 43% v nezaočkovanej (pri použití pomerov sa môžeme vrátiť k
celkovým 10% pozitívnych, čo dáva 5,7 prípadov medzi zaočkovanými a 4,3
medzi nezaočkovanými).
To je dôvod, prečo podiel zaočkovaných v infikovanej vzorke, veľmi
blízky podielom zaočkovaných v celkovej populácii, je nekompatibilný s
údajmi o účinnosti, vygenerovanými autormi.
Mne sa to javí tak – čo sa týka massachusettskej štúdie – že
vakcína náchylnosť na infekciu vôbec neznižuje a v skutočnosti je to
niečo medzi miernym (nepodstatným) znížením a miernym zvýšením
náchylnosti na variant delta.
Zo štúdie Spojeného kráľovstva je jasné, že vírusová nálož (a tým
aj infekčnosť pre iných) je pri variante delta oveľa vyššia než pri
variante alfa a že, pri variante delta, sú vírusová nálož a infekčnosť u
zaočkovaných aj nezaočkovaných nakazených ľudí rovnaké.“
Záver
Tri vyššie uvedené štúdie viedli Ninu Pierpointovú (MD, PhD) k záveru,
že nútiť iných k povinnému očkovaniu je potenciálne škodlivý,
poškodzujúci akt.
Píše, že vzhľadom k tomu, že hlavným dôvodom povinného očkovania je
chrániť pred infekciou iných a keďže tieto štúdie bez najmenšieho tieňa
pochybností potvrdili, že to nerobia.
Preto tí, ktorí očkovania proti Covid-19 nariaďujú, by si možno mali
hľadať právnika, lebo sú trestne a právne zodpovední za dlhodobé
poškodenia tých, ktorých tlačia do očkovania pod hrozbou prepustenia zo
zamestnania, vylúčenia zo vzdelávania či bránenia prístupu do
spoločnosti.