...je to možno zaujímavá skúsenosť: ako mladý človek - v podstate ateista som sa ako mladý vedecký pracovník zúčastňoval v jednej spoločnosti viacerých akcií, ktoré nemali nič spoločné s vierou a morálkou, a zvlášť jedna mi utkvela v pamäti, ktorá sa odohrávala na poschodí vo veľkom byte jednej mojej známej - potrundžený alkoholom som sa to už nemohol počúvať a pozerať sa na to, čo sa tam dialo, a tak som po polnoci nenápadne vypadol z tohto bytu, zatvoril potichu dvere tohto bytu, ale čo čert nechcel, pripitý smerom k výťahu som sa skoprcal dole schodami, narazil hlavou na múru/zeď (videl som asi hviezdy celého Vesmíru) a asi 15 min som bol v bezvedomí, a nikto si to nevšimol, na chodbe bola tma a ticho...po tomto čase som sa nemohol zdvihnúť na schodoch, ale napokon sa mi to podarilo a tackajúci ulicami som dorazil na miesto svojho bývania...hlava ma bolela snáď 3 dni, potom som cestoval na vidiek za svojimi rodičmi, a mama sa ma spýtala, prečo mám také stopy po zranení na hlave, krátko som jej to rozpovedal - a ona mi dala znamenie kríža na čelo a povedala: choď k spovedi, už dávno si nebol - spoznal som stovky vynikajúcich veriacich ľudí, aj absolvoval RKCMF UK, spoznal tam aj svoju ženu, a odvtedy som tým, čím som - bez tohto zážitku by som bol iste niekde inde, neviem kde:-)