může existovat víra v pravdu (že existuje pravda) také může existovat víra v lásku (že existuje láska bez podmínek)
může existovat víra v pravdu (že existuje pravda) také může existovat víra v lásku (že existuje láska bez podmínek)
Pravda zajisté existuje v idealizované podobě. Ve skutečnosti je pravdou jen
tvrzení o něčem, o čem lidi nepochybují. Příklad je třeba tvrzení o
posmrtném životě. Pro ty, kteří tomu věří je pravdivé, pro ostatní je
lživé.
No a ta láska nebeská ... ta má zpravidla jen krátké trvání, viz statistika o rozvodovosti manželství. Nic není v přírodě na věky, ani hory, ani Země, nebo ideologie. Vše existuje jen dočasně, ovšem z pozice "jepičí" délky života člověka může lecos vypadat jako věčné.
láska ke svým dětem, například, je asi celoživotní, i když asi jak u koho...
láska (agapé) je trvalá (evanjeliová) charisma, inak to nie je láska, resp. dočasná fingovaná láska, prípadne jedna z tých troch uvedených "lások", či spíš dočasných zaľúbení..
To "evanjeliová" je tam navíc. Bez toho to platí úplně stejně. Ta definice je zmanipulovaná, aby víra vypadala jako nutná podmínka, i když jí ve skutečnosti není.
aj zo životnej skúsenosti vieme, že existujú tieto 4 aspekty/varianty
lásky:
agapé/caritas - láska starostlivá (pečující/starostlivá/nezištná,
vždy ochotná, všeobjímajúcí, obetujúca sa (v prípade potreby) aj na
život a na smrť,
storgé - citová láska bez aspektu sexuality (napr. súrodenecká láska),
filia - priateľská láska,
eros - sexuálna láska,
Určitě by se můj vztah k nim měnil a změnil.
Rozlišuji ratko fáze a změny v tomto směru a na odiv demonstrovaná
nesmrtelná láska je jen věchýtkem suché slámy, stačí jiskřička a zbyde
jen popel.
Jak myslíš, věřím že existuje i taková láska, která neshoří na popel. A vůbec nepotřebuje být demonstrovaná, jen je. potichu.
aká je láska agapé - tichá, nenápadná, láskavá, sebaobetavá, nerobí si reklamu, pokorná, nikto si ju nevšimne - len vtedy, keď to sam uzná za vhodné - keď sa sám ukáže jej výsledok....
láska k dieťaťu nemôžu ohroziť žiadne okolnosti - ak dieťa neopätuje rodičovskú lásku, dokonca sa v hneve, zášti čo dokonca v nenávisti (z rôznych príčin, možno niekedy "oprávnene" - ale kde j pravda?, čo je spravodlivé? čo predchádzalo odporu/averzie detí k rodičom?) postaví proti rodičom, rodičovská láska môže byť síce i ťažko zranená, frustrovaná, ale nemôže nikdy vyprchať - rodičovská láska je v rámci lásky agapé/caritas, má byť trvalá, neohrozená okolnosťami...
Pokud rodič dítě zapudí (zavře si srdce) měl by opravdu popřemýšlet, zda není nějaká chyba v něm. Nejen v dítěti, které je "pokažené a nezaslouží si pozornost".