Lidská přirozenost, ona je stále stejná".V paláci nebo chatrči,
letos stejně jako před tisíciletími v podstate áno, ale ide o to, ako
si kto definuje ľudská prirodzenosť, - problém je v tom, že ľudská
prirodzenosť sa v neviere a v nemravnosti dá "zmeniť", prispôsobiť
situácii, náboženstvu, dobe a duchovnému nastaveniu jednotlivca a
spoločnosti, jej filozofii života - je bežné vyjadrenie ateistu, že
ľudská prirodzenosť sa vyvíja, prispôsobuje sa dobe, okolnostiam situácii,
spoločenskému zriadeniu, morálnemu stavu spoločnosti, a dokonca i vedeckým
výsledkom...ateista vždy bude tvrdiť, že jeho prirodzenosť je tá správna
(bez Boha), moderná, sleduje dobu, a tak je tá správna...praktizujúci
kresťan má iný názor - svoju prirodzenosť odvodzuje od Boha, a v tejto
prirodzenosti aj myslí, verí a správa sa...Boh zasahuje do prirodzenosti, a u
toho, kto v neho uverí, je iná...hoci základ ľudskej prirodzenosti
(základné črty človeka, jeho človečenstvo) ostávajú...