Rozcestník >> Náboženství >> Sekty

...ja nie, ale spomínam si na príhodu/príhody, keď som slúžil ako absík 1 rok na vojne v Litoměřicích ako chemický náčelník, mal som tam (na rote) priateľa absíka z Prahy, volal sa Pepa K., neuveriteľne múdry a chytrý chlapík, ktorý však mal určité pohybové problémy, hodne si toho pri nástupoch a vojenských cvičeniach vytrpel, ale potom ho prevelili na štáb, kde sme sa stretli a stretávali do konca vojny, - ktorý ma, okrem iného, naučil aj psát "na stroji všemi deseti" (spomínam si, mal som vtedy 324 úderov/min, a aj dnes mám okolo 250 úderov/min)
,...tento chlapík sa neuveriteľne vyznal vo vínach, - chodili sme spolu "vychádzky" večer po službe, a vždy ma zaviedol (mali sme ako čatári a neskôr podporučíci dobrý žold) do reštaurácie na námestí v Litoměřicích na víno: bola zaujímavé, že keď objednal nejaké víno, tak s čašníkom vždy prehodil par viet o danom objednanom víne (priznám sa, moc som im nerozumel), a keď to víno čašník doniesol, tak ho Pepa najprv otestoval naliate v niekoľkých ml do pohára čuchom, - Pepa potom niekoľkokrát zasmrkal, zvraštil obočie, ale to mu nestačilo - vyzval čašníka, aby mu dal do rúk tú fľašu vína, bol som zvedavý, čo bude Pepa s ňou robiť - vysúkal si rukáv vojenského saka aj s košeľou a priložil fľašu na vnútornú časť ruky po lakeť, potom zatvoril oči a pár sekúnd fľašu testoval - stalo sa, že povedal čašníkovi - "děkujji, nechci tohle víno, přneste mi fľaši se správnou teplotou! - čašník sa občas aj jemne rozčúlil, ale Pepa trval na svojom - takže sme vždy pili správne vína so správnou teplotou, proste ten Pepov rituál s vínom ma vždy fascinoval, a odvtedy som si začal vážiť dobré vína a vždy aj dnes ho aspoň očuchám a skúmam jeho teplotu (ak sa nemýlim biele vína aspoň 14 oC, červené izbová teplota) :-)