na omši mal jeden mladý kňaz/kaplán peknú kázeň: stručne:
- lásku treba mať najprv k Bohu (miluje najprv Boha), potom seba (musí milovať seba láskou skrze Boha - nie je to ego-láska, ale láska vo vážnosti a dôstojnosti k sebe ako k Božiemu stvoreniu), a potom láska k svojmu blížnemu,
- nikto nemôže milovať seba ani blížneho, keď nemiluje Boha - láska človeka je vždy zakorenená a zakotvená v Bohu, len Boh ju dáva každému, tomu, kto miluje Boha - on je zdroj lásky - nie je možné milovať seba ani blížneho, ak u ten, kto chce milovať, nemiluje Boha...
- len v láske k Bohu môžeme robiť zázraky lásky k blížnemu - i obetovať svoj život za blížneho, keď je to potrebné (keď to žiada láska) - napr. salezián Maximilián Kolbe v lágri v Osvienčime, kde sa vymenil za neznámeho prosiaceho otca 5 detí, ktorý bol Nemcom "odčítaný" do plynovej komory...




