lenže "odchod zo služby", ako sa to pokruytecky nazýva, v RKC nič
neznamená, raz vysvätený kňaz ostáva naveky kňazom, sviatosť kňazstva je
nezrušiteľná (jedine pápežom, ale o to kňazi, ktorí sa "zamilujú"
obyčajne nerobia - jednoducho odídu, lebo vedia, že pápež také rozhodnutie
len málokedy urobí...)...už sa vo verejnosti (i v katolíckej) nejako
zprofanizovalo, že RKC kňaz, keď má nejaký pomer so ženou, len tak odíde
a šmitec, bude pokoj - nie je to tak, katolícke kňazstvo je sviatosť, a pre
toho kňaza je to duchovná i spoločenská tragédia, a nielen pre neho, ale aj
pre jeho rodinu, lebo sa to rýchlo rozšíri v širokom okolí, dokonca i v
národe, a padá na neho, i na rodinu hanba - on odíde žiť niekde inde mimo
rodiska, stratí sa vo víre života, ale jeho rodina to musí žiť a
prežívať do smrti, dedina/mestečko jej to dá pocítiť...preto, každý
muž, ktorí sa rozhodne pre kňazstvo, sú má uvedomiť, do čoho ide,
skúmať predtým sám seba, svojho ducha i telo, či to dokáže, či bude
kňazom obety tela a ducha, kňazom modlitby a služby iným do konca života,
že nebude mať ženu, rodinu, deti, a ak má čo i najmenšie pochybnosti, aj v
poslednom momente pred vysviackou má odísť zo seminára do profánneho
života...poznal som v živote jedného takéhoto chalana, ktorý bol už v 5.
ročníku na TF, - v tom čase sa nejako k nám do rodiny dostal na návštevu,
a po dlhom večere so mnou a s mojou ženou, sa rozhodol odísť zo seminára
(mal som predtým o ňom nejaké informácie od mojej ženy, a už počas debaty
som cítil, že nie je disponovaný pre kňazstvo, a dal som mu nepriamo túto
otázku bez toho, aby som ho od toho odhováral) ..