lenže "odchod zo služby", ako sa to pokruytecky nazýva, v RKC nič neznamená, raz vysvätený kňaz ostáva naveky kňazom, sviatosť kňazstva je nezrušiteľná (jedine pápežom, ale o to kňazi, ktorí sa "zamilujú" obyčajne nerobia - jednoducho odídu, lebo vedia, že pápež také rozhodnutie len málokedy urobí...)...už sa vo verejnosti (i v katolíckej) nejako zprofanizovalo, že RKC kňaz, keď má nejaký pomer so ženou, len tak odíde a šmitec, bude pokoj - nie je to tak, katolícke kňazstvo je sviatosť, a pre toho kňaza je to duchovná i spoločenská tragédia, a nielen pre neho, ale aj pre jeho rodinu, lebo sa to rýchlo rozšíri v širokom okolí, dokonca i v národe, a padá na neho, i na rodinu hanba - on odíde žiť niekde inde mimo rodiska, stratí sa vo víre života, ale jeho rodina to musí žiť a prežívať do smrti, dedina/mestečko jej to dá pocítiť...preto, každý muž, ktorí sa rozhodne pre kňazstvo, sú má uvedomiť, do čoho ide, skúmať predtým sám seba, svojho ducha i telo, či to dokáže, či bude kňazom obety tela a ducha, kňazom modlitby a služby iným do konca života, že nebude mať ženu, rodinu, deti, a ak má čo i najmenšie pochybnosti, aj v poslednom momente pred vysviackou má odísť zo seminára do profánneho života...poznal som v živote jedného takéhoto chalana, ktorý bol už v 5. ročníku na TF, - v tom čase sa nejako k nám do rodiny dostal na návštevu, a po dlhom večere so mnou a s mojou ženou, sa rozhodol odísť zo seminára (mal som predtým o ňom nejaké informácie od mojej ženy, a už počas debaty som cítil, že nie je disponovaný pre kňazstvo, a dal som mu nepriamo túto otázku bez toho, aby som ho od toho odhováral) ..

