...myslím si, a čo počúvam, resp. čo sa píše v médiách, problém je
aj v samotných "odpadlíkoch", že SJ zo svojho súkromia nedokážu razantne
vytesniť, vypoklonkovať, povedať rozhodné slovo, "už vás nechci, dejte mi
pokoj, a tresknúť dverami, teda najlepšia obrana je útok" - hoci odišli,
akoby stále boli u nich, zvlášť ak tam mali
osobných/rodinných/pracovných priateľov (vidieť to aj na jednom z nich,
ktorý na ich fóre stále diskutuje, razantne až hekticky ich obhajuje , i na
jednej dáme, ktorá sa na nich neustále sťažuje, a stále s niečím nie je
spokojná, nie je s nimi vysporiadaná, prípadne ďalší dvaja, ktorí u nich
zrejme nie sú, ale stále s nimi sekundujú - nebudem menovať) ...je tam teda
stály akýsi "postSJ"vplyv, akýsi posttraumatický šok, ktorého sa dlho
nedokážu zbaviť, keďže tie väzby na SJ stále dlhodobejšie
ostávajú...
...ďalší problém je aj pád do akéhosi pocitu prázdnoty zo straty
bývalých priateľov, i z vlastného osamotenia, kým si nájdu nejaké nové
duchovné spoločenstvo/cirkev, ktoré buď hľadajú, je to však pre nich
ťažké, lebo všade sa musia "spovedať" zo svojej bývalej SJ príslušnosti,
a často rezignujú, na vieru buď už vykašľú a stávajú sa neveriacimi z
akejsi "náboženskej traumy" (možno dočasne alebo natrvalo) ...všímam si,
že tí, ktorí ich opustili vôbec nehovoria o tom, či si našli nejaké
duchovné spoločenstvo/cirkev - ani ten pán, ktorý bol od malého dieťaťa
členom SJ, ktorý produkuje na internete viac videí a jeho foto je na tomto df
(hore)...