Rozcestník >> Náboženství >> Sekty

presne, tiež sa divím, že pri odchode "odpadlíka" je z toho hotová dráma - zrejme problém je v tom, že ten "odpadlík" sa nevie zmieriť s tým, ako sa zmýlil, a naviac si tam vybudoval aj osobné priateľské a rodinné vzťahy, a je frustrovaný, že všetko toto stratil a stratí, a naviac, nie je rozhodnutý-, a de facto nevie, kam pôjde, lebo vie, že ako bývalý SJ to bude mať všade v kresťanských cirkvách ťažké, bude to musieť týmto spoločenstvám povedať, a vybudovať si znova dôveru v novom kresťanskom spoločenstve, ak chce získať nových priateľov, nie je až tak ľahké, - zvlášť u toho, ktorý sa vyznačoval u SJ antikresťanskými (hlavne antikatolíckymi) aktivitami proti ich pejoratívne nazvanému "křesťanstvu"­...často títo "odpadlíci" už ani nehľadajú kresťanské spoločenstvo, stávajú sa akýmisi neustále sa sťažujúcimi nostalgickými pasívnymi "kresťanmi", i na internete, de facto pasívnymi SJ - vidíme to aj na ich fóre - zrejme vylúčení SJ, ale aktívni v prospech SJ... problém s tým majú hlavne bývalí krstení katolíci u SJ, pretože tí, v prípade návratu do RKC, musia urobiť pokánie u kňaza v spovedelnici, preto sa do RKC de facto nevracajú, ale nájdu si eventuálne nejakú protestantskú cirkev...- tak si neviem predstaviť, žeby sa tí 3 krstení katolíci (včetne ich šéfa) na SJ fóre vrátili do RKC, chce to značnú odvahu, silu ducha, ale to tam už zrejme nie je, resp. značne oslabená, hlavne ak im z členstva u SJ plynú nejaké výhody:-)

Mám známého, který po odchodu přišel o půlku rodiny. Představ si, že se s tebou přestanou stýkat tvoje děti a vnoučata. Už nikdy nepřijdou na návštěvu, na ulici přejdou na druhou stranu. To je to, proč je těžké odejít ze sekty.

to je ďalší problém, ktorý som zabudol spomenúť...roz­bíjanie rodín skrz sektárstvo je jeden z najväčších zločinov, je to už pôsobenie diabla: nejaký teológ povedal: diabol sa pohybuje a pôsobí hlavne pri nezhodách v rodine a jej rozbíjaní (rozvodoch), v krčmách, bordeloch, porno a v ekonomických (štátnej politicko-ekonomickej korupcii, daňových podvodoch) a v politických klamstvách...Cirkev pokladá rodinu ako za hlavnú bunku spoločnosti a Cirkvi...kto rozbije fungujúcu rodinu akýmkoľvek spôsobom (hlavne tam, kde sú deti) je diablov nástroj, a stihne ho tvrdý trest...

Byl to jeden z důvodů jejich zákazu v Rusku.

...tiež si myslím....

To jsi nějak domotal všecko dohromady :-) To nemusí být diabol. Myslím že normální člověk ví co rodině prospívá a co jí škodí.

to odešel jako starý (asi). některé věci je třeba udělat včas.

Visitor to popsal přesně, odpadlíci od víry jsou zkažené nahnilé a páchnoucí ovoce. V některých státech je odpadlik od víry v boha potrestán popravou. Prostě jakmile opustí ovečka pobožné stádo, tak na ni poštvou vlky.

Neodpadli od víry ale odpadli jenom od nějaké organizace.

Jo, desertovali z oddílu bojovníků.

Jo ale kam, když všude vyznávají Trojjediného Boha nebo slouží modlám ?
Měli by možná založit nějakou svoji novou církev, co už jiného.

Drama z toho dělají SJ. Nedají pokoj a nedají tomu, kdo chce od nich odejít. Pokud dotyčný nemá silné rodinné zázemí, SJ jej doslova pronásledují, neustále jsou mu v patách. Otravují jej doma, v práci, vyhrožují, slibují atak pořád dokola. Nejedna oběť SJ se díky té neodbytné sektě psychicky zhroutila. SJ jsou horší jak svrab, neštovice, covid a lepra dohromady.

...myslím si, a čo počúvam, resp. čo sa píše v médiách, problém je aj v samotných "odpadlíkoch", že SJ zo svojho súkromia nedokážu razantne vytesniť, vypoklonkovať, povedať rozhodné slovo, "už vás nechci, dejte mi pokoj, a tresknúť dverami, teda najlepšia obrana je útok" - hoci odišli, akoby stále boli u nich, zvlášť ak tam mali osobných/rodin­ných/pracovných priateľov (vidieť to aj na jednom z nich, ktorý na ich fóre stále diskutuje, razantne až hekticky ich obhajuje , i na jednej dáme, ktorá sa na nich neustále sťažuje, a stále s niečím nie je spokojná, nie je s nimi vysporiadaná, prípadne ďalší dvaja, ktorí u nich zrejme nie sú, ale stále s nimi sekundujú - nebudem menovať) ...je tam teda stály akýsi "postSJ"vplyv, akýsi posttraumatický šok, ktorého sa dlho nedokážu zbaviť, keďže tie väzby na SJ stále dlhodobejšie ostávajú...
...ďalší problém je aj pád do akéhosi pocitu prázdnoty zo straty bývalých priateľov, i z vlastného osamotenia, kým si nájdu nejaké nové duchovné spoločenstvo/cir­kev, ktoré buď hľadajú, je to však pre nich ťažké, lebo všade sa musia "spovedať" zo svojej bývalej SJ príslušnosti, a často rezignujú, na vieru buď už vykašľú a stávajú sa neveriacimi z akejsi "náboženskej traumy" (možno dočasne alebo natrvalo) ...všímam si, že tí, ktorí ich opustili vôbec nehovoria o tom, či si našli nejaké duchovné spoločenstvo/cirkev - ani ten pán, ktorý bol od malého dieťaťa členom SJ, ktorý produkuje na internete viac videí a jeho foto je na tomto df (hore)...

ad.: a je pozoruhodné (všimol som si, sami to prezradili), že všetci SJ, čo diskutujú na SJ fórach, sú "bývalí" /krstení! katolíci, a práve títo sú tak verní SJ, že to až bolí! - svojimi atakmi RKC, katolíkov i ostatných kresťanov...v čom to je? tvrdia, že sa v RKC sklamali, alebo ich dali krstiť ich rodičia, teda ko malých proti ich vôli, a že ich krst je neplatný...je otázka, v čom ich "sklamala" RKC, ale o tom pozdejšie:-)

to jsem si všimla taky. je to závislost, neschopnost se odpoutat a nechat SJ za sebou.

ako píšem, je to viac príčin, ale tie hlavné sú: slabosť ducha, slabá kresťanská viera, neschopnosť modlitby k Duchu Svätému (lebo len ten dáva silu aj odpútať sa od zlého, dar sily), neschopnosť odpútať sa od SJ viery (tí vehementne pracovali, aby za roky zdevastovali ich identitu a slobodu rozumu a vôle), strach, čo bude ďalej, strach zo samoty, zo straty priateľov, priateľstva, ktoré možno budovali roky...a v neposlednom rade neschopnosť robiť sviatostné pokánie, lebo u SJ ho nerobili, - tam sa nerobí, tam je absolútne presvedčenie o doktrinárnej neomylnosti, pravdivosti svojej, viery, falošnom kresťanstve, Cirkvi ako neviestke, ktorá smilní s kráľmi tohto sveta, a pod. - však to vidíme na SJ fóre...kde je strach, vyvolávanie strachu, tam nemôže byť sloboda v ničom, a tieto spoločnosti pracujú na vyvolávaní strachu...

je třeba to chápat jako jakoukoliv jinou závislost. člověk se pořád zabývá předmětem své závislosti. Jako alkoholik myslí na alkohol, kuřák na cigaretu, tak se bývalý SJ pořád vrací a obrací k SJ, k jejích učení a životnímu stylu. Jenže ono to mimo SJ nefunguje, a je označen jako podivín který se pořád a pořád váže k posuzování SJ, co dělají blbě a co by měli dělat jinak i když by mu to mělo být teoreticky jedno když odešel.

Něco podobného mají i kritici ŘKC, pořád je to táhne do ŘKC, zabývají se učením, patlají se v tom, kritizují ale nejsou schopni se uvolnit a smířit. Podle mě i bývalý SJ by se mohl (teoreticky) smířit se svými bývalými spolubratry, povznést se nad nějaké křivdy a být k nim vstřícný i když oni k němu nejsou.

který se pořád a pořád váže k posuzování SJ, co dělají blbě a co by měli dělat jinak i když by mu to mělo být teoreticky jedno když odešel...je to trafený klinec po hlavičke, je to tak, všetci to pozorujeme, ktorí sme s nimi prišli nejako (na nete alebo osobne) do styku...stále sa vŕtajú vo svojej minulosti - ale to je ten SJ duch, nech si ho každý definuje, ako chce, je isté, že nie je to Duch Boží. lebo v neho neveria, a tak ani nemajú...