v RKC sa to rieši sviatostnou spoveďou u kňaza, úprimnou
ľútosťou kajúcnika: kajúcnik povie, kedy bol poslednýkrát pri spovedi a
povie kňazovi svoje hriechy (nič nezatajuje, inak ide o svätokrádež -
samozrejme to chce pred sviatostnou spoveďou nejaký čas na spytovanie
svedomia (sú k tomu aj od Cirkvi návody)...po spovedi kajúcnik vyjadrí Bohu
ľútosť nad svojimi hriechmi, kňaz potom môže (nemusí) veľmi krátko
rozobrať tieto hriechy (ich príčiny) a dá kajúcnikov nejaké (vzhľadom na
hriechy) ponaučenie a povzbudenie, - na záver spovede kajúcnik ľutuje svoje
hriechy slovami (predpisuje Cirkev): "Bože môj láska moja, milujem ťa,
ľutujem všetky svoje hriechy tie vedomé i nevedomé, Pane zahrň ma svojou
milosťou a buď milosrdný mne hriešnemu, chcem sa polepšiť a každého
hriechu sa strániť, Otče odpusť mi krv Kristovu! - po tejto modlitbe
kajúcnika sa kňaz modlí potichu krátku modlitbu nad kajúcnikom s prosbami k
Bohu o odpustenie kajúcnikovi, - potom zdvihne ruku a nahlas žehná (znakom
kríža) kajúcnika slovami: "choď v pokoji, Boh ti odpustil, aj ja ti v jeho
mene odpúšťam! - v mene Otca, Syna a Sucha Svätého!! ...odporúčam takéto
sviatostné spásonosné pokánie v Cirkvi pre prijatie eucharistie - len
takéto nás privedie do neba, všetky ostatné "spovede" nie sú sviatostné v
Cirkvi, a neoprávňujú kajúcnika k eucharistii...