Rozcestník >> Náboženství >> Sekty

...myslím si, a čo počúvam, resp. čo sa píše v médiách, problém je aj v samotných "odpadlíkoch", že SJ zo svojho súkromia nedokážu razantne vytesniť, vypoklonkovať, povedať rozhodné slovo, "už vás nechci, dejte mi pokoj, a tresknúť dverami, teda najlepšia obrana je útok" - hoci odišli, akoby stále boli u nich, zvlášť ak tam mali osobných/rodin­ných/pracovných priateľov (vidieť to aj na jednom z nich, ktorý na ich fóre stále diskutuje, razantne až hekticky ich obhajuje , i na jednej dáme, ktorá sa na nich neustále sťažuje, a stále s niečím nie je spokojná, nie je s nimi vysporiadaná, prípadne ďalší dvaja, ktorí u nich zrejme nie sú, ale stále s nimi sekundujú - nebudem menovať) ...je tam teda stály akýsi "postSJ"vplyv, akýsi posttraumatický šok, ktorého sa dlho nedokážu zbaviť, keďže tie väzby na SJ stále dlhodobejšie ostávajú...
...ďalší problém je aj pád do akéhosi pocitu prázdnoty zo straty bývalých priateľov, i z vlastného osamotenia, kým si nájdu nejaké nové duchovné spoločenstvo/cir­kev, ktoré buď hľadajú, je to však pre nich ťažké, lebo všade sa musia "spovedať" zo svojej bývalej SJ príslušnosti, a často rezignujú, na vieru buď už vykašľú a stávajú sa neveriacimi z akejsi "náboženskej traumy" (možno dočasne alebo natrvalo) ...všímam si, že tí, ktorí ich opustili vôbec nehovoria o tom, či si našli nejaké duchovné spoločenstvo/cirkev - ani ten pán, ktorý bol od malého dieťaťa členom SJ, ktorý produkuje na internete viac videí a jeho foto je na tomto df (hore)...

ad.: a je pozoruhodné (všimol som si, sami to prezradili), že všetci SJ, čo diskutujú na SJ fórach, sú "bývalí" /krstení! katolíci, a práve títo sú tak verní SJ, že to až bolí! - svojimi atakmi RKC, katolíkov i ostatných kresťanov...v čom to je? tvrdia, že sa v RKC sklamali, alebo ich dali krstiť ich rodičia, teda ko malých proti ich vôli, a že ich krst je neplatný...je otázka, v čom ich "sklamala" RKC, ale o tom pozdejšie:-)

to jsem si všimla taky. je to závislost, neschopnost se odpoutat a nechat SJ za sebou.

ako píšem, je to viac príčin, ale tie hlavné sú: slabosť ducha, slabá kresťanská viera, neschopnosť modlitby k Duchu Svätému (lebo len ten dáva silu aj odpútať sa od zlého, dar sily), neschopnosť odpútať sa od SJ viery (tí vehementne pracovali, aby za roky zdevastovali ich identitu a slobodu rozumu a vôle), strach, čo bude ďalej, strach zo samoty, zo straty priateľov, priateľstva, ktoré možno budovali roky...a v neposlednom rade neschopnosť robiť sviatostné pokánie, lebo u SJ ho nerobili, - tam sa nerobí, tam je absolútne presvedčenie o doktrinárnej neomylnosti, pravdivosti svojej, viery, falošnom kresťanstve, Cirkvi ako neviestke, ktorá smilní s kráľmi tohto sveta, a pod. - však to vidíme na SJ fóre...kde je strach, vyvolávanie strachu, tam nemôže byť sloboda v ničom, a tieto spoločnosti pracujú na vyvolávaní strachu...

je třeba to chápat jako jakoukoliv jinou závislost. člověk se pořád zabývá předmětem své závislosti. Jako alkoholik myslí na alkohol, kuřák na cigaretu, tak se bývalý SJ pořád vrací a obrací k SJ, k jejích učení a životnímu stylu. Jenže ono to mimo SJ nefunguje, a je označen jako podivín který se pořád a pořád váže k posuzování SJ, co dělají blbě a co by měli dělat jinak i když by mu to mělo být teoreticky jedno když odešel.

Něco podobného mají i kritici ŘKC, pořád je to táhne do ŘKC, zabývají se učením, patlají se v tom, kritizují ale nejsou schopni se uvolnit a smířit. Podle mě i bývalý SJ by se mohl (teoreticky) smířit se svými bývalými spolubratry, povznést se nad nějaké křivdy a být k nim vstřícný i když oni k němu nejsou.

který se pořád a pořád váže k posuzování SJ, co dělají blbě a co by měli dělat jinak i když by mu to mělo být teoreticky jedno když odešel...je to trafený klinec po hlavičke, je to tak, všetci to pozorujeme, ktorí sme s nimi prišli nejako (na nete alebo osobne) do styku...stále sa vŕtajú vo svojej minulosti - ale to je ten SJ duch, nech si ho každý definuje, ako chce, je isté, že nie je to Duch Boží. lebo v neho neveria, a tak ani nemajú...