to, čo ma v Písme NZ najviac fascinuje, a čo je pre mňa (a isto pre nás
všetkých veriacich i neveriacich) nepochopiteľné a nepredstaviteľné, je
práve tá (ako píše ap. Jan) "transformácia" absolútnej lásky do
osoby/osobného Boha - ako môže byť láska, ktorú poznáme ako cnost - tak
je definovaná v Písme (nie cit - hoci láska plodí aj cit, ale nie je citom)
osobou? - i v zmysle slov:
1 Jn 4, 16 Také my jsme poznali lásku, kterou Bůh má k nám, a věříme v
ni. Bůh je láska, a kdo zůstává v lásce, v Bohu
zůstává a Bůh v něm.

,

