Ježíš budhovo příběh nejspíš neznal. Spíš by se mělo uvažovat
tak, že pokušení je univerzální lidská zkušenost...
....Ježiš poznal všetko od počiatku sveta, ...Boží prirodzený zákon
(Desatoro) je však vštepený do svedomia a srdca človeka, a teda platí od
počiatku ľudstva, a stejne prikázanie lásky ako Bohom stanovený zákon
(naviac Bohom pridaný k Desatoru) je vo svedomí taky od počiatku
ľudstva...
...takže budha sa ich (týchto prikázaní - hoc neuvedomele) zrejme držal
(ako každý človek, ktorý myslí v dobru a pre dobro človeka), ale nie vo
viere v Boha, ale na základe vštepenej prirodzenosti konania dobra...
....či bol budha pre to pokúšaný diablom, nie je možné vyhodnotiť (isto
nie pre vieru v Boha), - ale zrejme tam, kde je túžba konať dobro (lebo je to
vždy v súlade s Bohom), tam je nejaké pokúšanie (diablom?), hoc mimo viery
v Boha/Krista....je to zložité hodnotiť...pokúšanie diablom narastá tam,
kde je (či narastá) viera v Boha v Kristovi, vieme to všetci, ...kde nie je
viera v Boha, tam nie je pokúšanie (človek si to neuvedomuje), resp. je na
základe prirodzenosti konanie dobra...
Předmět diskuze:
“Ateismus je pochopení, že neexistuje žádný věrohodný vědecký ani faktický důkaz existence boha, bohů nebo jiných nadpřirozených jevů a bytostí.”
Ateismus je racionální a pragmatický a humanistický postoj k světu. Racionální v tom, že usiluje o poznání pravdy ( tím odmítá teorie o existenci neprokázaných nadpřirozených bytostí a jevů). Pragmatický, protože za prioritní považuje to, co je užitečné a prospěšné (náboženství to není, už proto, že lidi rozděluje - viz vztahy mezi židovskou vírou, islámem a křesťany). Humanistický proto, že na první místo staví člověka, skutečnou bytost, nedokonalého, ale vyvíjejícího se tvora, jakým jsme my všichni (ne tedy nějakého vymyšleného stvořitele mimo čas a prostor, kterého ani nelze dokázat).

