teismus nie je prirodený stav človeka - potvrdzuje to
história od objavenia sa prvého človeka - mal v sebe
zakódovaný/zaštepený vo vedomí a svedomí od počiatku zmysel, pocit,
presvedčenie, že okolo nás existujú nejaké nadprirodzené sily, a tak si
zadefinoval a zaviedol vo svojej parciálnej vedomosti (alebo parciálnej
nevedomosti) v rámci svojej kultúry rôzne božstvá, ktoré uctieval, ktorým
dôveroval (bolo to akési nedokonalé videnie a chápanie jedného Boha, akýsi
"rozštiepený" Boh na rôzne božstvá),
...ale v určitom vhodnom čase, keď Boh oslovil Abraháma
(zrejme si ho zámerne vybral, keď predpoznal jeho ochotu k viere v neho), a
ten v neho uveril, sa začal uctievať v komunite židov len jeden
Boh, ktorý sa však v plnosti pravdy (taký, aký v skutočnosti je)
zjavil, ako píše ap. Pavel: vtedy, keď sa najviac rozmnožil hriech, vtedy
sa zjavil Boh-láska vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi,
ktorého určil (a Syn to v slobode prijal) ako spásnu obetu za naše
hriechy...