takmer všetci sme si prešli aj ateizmom, i ja (i keď som bol krstený na hodne rokov som o Bohu takmer nechcel ani počuť) - viem, o čom hovorím - nemal som pokoja, samé nervy, nič nemalo zmysel tak, ako som chcel, aby to malo zmysel, bál som sa o svoj život, robil som mnohé (i morálne chyby), niečo mi stále chýbalo - akýsi vnútorný pokoj, ako hovorí Augustín: nepokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu!