Boh sa nám predstavil menom ako večné Bytí (meno transformované v jeho
večnom Bytí),...Boh nič nepotrebuje, on proste JE - "Jsem, který jsem" a
koná, lebo koná zo svojej zvrchovanej podstaty, je nezávislý na nikom (je
Najvyšší) a ničom (je Pôvodca/Prvý a Stvoriteľ všetkých vecí a javov v
tomto svete a vo Vesmíre, vecí a javov živých i neživých)...
ap. Jan nám ho zjavil a predstavil ako Boh je láska! (1 Jn 4,
16) - teda JSEM láska! - nepredstaviteľné, ale je to tak, láska sa nedá
dokázať, je možné len vidieť, cítiť jej prejavy, keď ju niekto má,
vlastní, láska u človeka je prejavom Boha, ktorého vlastní, keď v ňom
žije...Boh seba, ako "záblesk" seba-lásky teda transformuje vo viere aj do
nás, keď ho príjmeme, keď ho milujeme ... všimnime si človeka (otca,
matku, deti, všetkých obetavých mužov a ženy, ktorí sú schopní milovať,
milujú, ako sa správajú, ako vyzerajú, ako žiaria láskou, aké fluidum je
v nich a ide v činoch s nimi a za nimi, kde sa objavia, všetko žiari, ako sa
to prejavuje aj v ich okolí, a omnoho ďalej (vo forme nezištnej pomoci,
ochoty, sebaobetovania,...) - a to je len záblesk Božej lásky v nás je ako
jedno zrnko piesku na púšti, jedna kvapla vody v oceáne lásky, ktorou je Boh
- a plnosť lásky je Boh! - nepredstaviteľné, ako môže
vyzerať Boh ako taký!, - a vieme z Písma, že Boh má svoju podobu, že je
osobný (osobná láska), a my sme jeho obrazom- preto ho za života ani
nemôžeme vidieť, lebo hriech (v ktorom sme všetci (preto sme smrteľní v
tomto svete) je nekompatibilný s láskou, naše telo, duša a duch by to
nevydržali -Boha je možné vidieť len bez hriechu, a to bude PO TOM, keď sa
tí, ktorí ho milujú, dostanú pred jeho tvár (a to je možné len skrze
Krista) - to je to biblické zjavenie Boha...