potenciálne neduhy členov Cirkvi nemajú nič spoločné s
vieroukou a mravoukou Cirkvi, vyplývajú len z väčšej/menšej
hriešnosti človeka ako takého, bez príslušnosti k nejakej konfesii - viere,
či neviere...takže vierouka a mravouka Cirkvi je dobrá, je evanjeliová,
takže R(KC) sa nemá v čom meniť, ani, ako to s obľubou nazývate - vraj
reformovať...- Cirkev má tieto axiomy/viero- a mravoučné články stejné od
počiatku, založené na evanjeliách a apoštolských listoch - tie sú
nemeniteľné - dejiny Cirkvi nikdy nezmenili tieto články viery, len sa
niektoré články v dejinách pridávali, ako sa v Duchu Svätom objasňovala a
spresňovala exegéza Písma, z ktorej to priamo alebo nepriamo vyplývalo...
...pre možné zjednotenie protestantov s katolíkmi sa musia vo všetkom
zmeniť protestanti tak, ako tu píšem - konverzia ducha v Duchu Svätom do
evanjeliovej viery Cirkvi takej, akú poznáme od apoštolov, cirkevných otcov
prvých kresťanských storočí, ako aj v celej Tradícii Cirkvi -
pochopiteľne s ponechaním si dobrých (neteologických) prvkov protestantskej
tradície...rada je na vás, na programe dňa a budúcej perspektívy dejín
Cirkvi je znovunávrat protestantov do lona eucharistickej katolíckej cirkvi,
ako to nepriamo naznačoval a pripomínal aj p. Ján Pavol II., vysvetľujú aj
veľké osobnosti Cirkvi, i napr. G.K Chesterton, Edith Steinová (konvertitka
zo židovstva na katolicizmus), a mnohí iní...opakujem, ekumenizmus
(nedefinovaný) je už anachronizmus...