Rozcestník >> Náboženství >> Život: jeho skutečnost, tajemství a smysl

nielen neví, ale ani nebude vedieť, pretože na určité znalosti o Vesmíre, prípadne o možnosti života v ňom, podmienky nikdy nebudú, človek je tvor obmedzený - sú veci, o ktorých sa teda nikdy nedozvieme, nech by sme (veda) urobili čokoľvek, pretože nemáme na to čas, vek, nepredstaviteľné vzdialenosti, telo je fyziologicky obmedzené...to mám na mysli....

Za 100 let bode tělo obnovitelné/re­pasovatelné, nebudou nemoce, vědění bude s dneškem neporovnatelné.

Pokud si to člověk sám nezkazí - pokud už nebudou volové a egoisti.

Podle mne je daleko pravděpodobnější, že se lidstvo vykosí atomkama. Nebo zdevastuje planetu odpadkama, tak že už nebude kde normálně žít.

ak život na zemi skončí, tak to bude tak, že ľudstvo sa zničí samo - nenávisťou (keď sa láska dostane na hranu, a prevýši ju nenávisť) - nenávisť (ako devastujúci hriech ľudstva pre jeho existenciu) má stovky foriem - od individuálnej nenávisti (devastácia Desatora) po svetovú válku....zatiaľ je vo svete viac lásky ako nenávisti, kým to bude tak, ľudstvo bude existovať...

V tomhle s tebou souhlasím. To ale neznamená, že máme poznání nadřadit nějakou víru. A navíc – o to, co máš ny mysli, mi vůbec nešlo, reagoval jsem totiž na Jonatána.

iste, ale sú veci, ktoré nás budú presahovať do skončenia sveta, o ktorých sa nič nedozvieme - mnohé z nich presahuj do transcendencie (duša, morálka, morálny systém, viera, nádej, láska, čo bude s nami po smrti, a mnoho iných) - tu ľudské myslenie, ani veda nič nedosiahnu, a tu nastupuje viera v Boha a slovo Boha, ktoré odpovedá na tieto veci, i keď často v záhadách, obrazoch, niekde vyčerpávajúco, niekde nie presne a i nevyčerpávajúco - ale je to vždy lepšie ako nič, viera v transcendentno, čo nás presahuje, viera v Boha pomáha prežiť aj v beznádeji, v utrpení, o ktorom píšem nižšie, pomáha nebáť sa smrti, mať pred smrťou rešpekt v bázni. a mať nádej, že aj po smrti nastane niečo - a bude to spravodlivé v láske...
viera v Boha je finalizovaná láskou...viera je dočasná, nádej je dočasná, ale láska je večná, nikdy nezahynie - bez nej, bez viery, nádeje, a hlavne bez lásky, sme o ničom, len cvendžiacim zvoncom, ktorý raz stíchne a rozplynie sa v ničom...ale vo viere, v nádeji a v láske sme priateľmi Boha...

„…tu ľudské myslenie, ani veda nič nedosiahnu, a tu nastupuje viera v Boha a slovo Boha, ktoré odpovedá na tieto veci…“

Tím mi potvrzuješ, co si o tom myslím už dávno: Víra je vycpávkou mezer ve vědění. A když už je potřebujeme vycpat, tak něčím, co by se nám líbilo, kdyby to tak opravdu bylo. A pro jistotu přestaneme mezi pevnou půdou vědění a tou vycpávkou rozlišovat a budeme to všechno brát jako pravdu… Těm, kteří nic vycpávat nepotřebují, protože se mezer nebojí, připíšeme nějaké dehonestující atributy – třeba povrchnost, egoismus, konzumismus, komunismus – abychom sami sebe, naše děti a pokud možno všechny přesvědčili, že žádné vycpávky nikde nejsou, že je to všechno pravda. Jo a taky nesmíme zapomenout na ty, kteří používají jiné vycpávky – jejich vycpávky jsou špatné vycpávky, protože… protože… no prostě protože my to víme!

viera v Boha nie je vycpávkou medzier, viera odpovedá (alebo snaží sa) na veci, ktoré nie sú v predmete vedy, veda na ne neodpovedá, lebo to nie je možné, nemá na to metódy, nemá k tomu reálny prístup...sú veci, ktoré človeka presahujú, a vie to každý, a práve vo viere v Boha, ako autority, v jeho slovo, dostávame odpoveď, i keď "len" vo viere...
je jasné každému, že človek chce vedieť, dáva si mnohé otázky o svojej existencii, o príčinách svojej existencie, zmyslu života - prečo?, prečo?, prečo? - tu je ako malé dieťa, chce vedieť), - ale odpoveď z bežného sekulárneho života, ani od vedy nedostáva...ale chce vedieť, pretože vždy chce veriť, mať nádej, veriť v lásku, chce mať proste nádej, - chce mať nádej...proste chce vedieť aj o zmysle života, prečo nie je spravodlivosť, nechce sa zmieriť len tak so smrťou a stratou toho, čo získal na vedomostiach, chce vedieť, čo bude s ním, s jeho rodinou, priateľmi, a tak dúfa, nádeja sa, že za životom je spravodlivosť, spravodlivé riešenie i vyúčtovanie - a tak je už od počiatku ľudstva viera v Boha, ako všemocného, spravodlivého, láskavého, ako Stvoriteľa vecí a zákonov, že všetko vlastne vedie k k nemu - človek to jednoducho potrebuje, je to silný tlak v ňom, vo vedomí, svedomí, srdci, je to v ňom zakorenené už od počiatku...viera, nádej, láska, svedomie - všetko vedie k Bohu....