Rozcestník >> Náboženství >> Život: jeho skutečnost, tajemství a smysl

...smrť človeka: znamená podľa kresťanskej náuky prechod do nového večného života - je otázkou, aký to bude život - tí, ktorí uverili v Boha v Kristovi, majú nádej, - tá však končí zatvrdlivým odmietaním viery, nevierou...
...nutnosť viery pre nový život (nikto nechce zomrieť naveky, byť totálne zničený na duši a tele, každý chce byť akýmsi spôsobom nesmrteľný, chce si zachovať to, čo v živote prácne dosiahol - vedomosti, rodinu, priateľov, chce sa stretnúť s predkami, s blízkymi, čo sa dá vyjadriť, že chce existovať, nebyť eliminovaný, nihilizovaný (tvrdenie, že život je už na zemi bez objektívneho zmyslu, a tobôž nezmysel po pozemskom živote), že je bez účelu alebo skutočných hodnôt, - človek chce akosi vlastniť večný život, čo pramení z faktu Stvoriteľa, z faktu stvorenia odmeny a odplaty (Rim 1, 19, Mt 25), jeho prisľúbení, ktoré nám zjavil v Kristovi, v jeho slove: v Kristovi sme veční, Bohom vyvolený národ (Biblia to nazýva "kráľovský ľud"pre nový život)...
...večný život je dielom Boha- a pramení z Božej spravodlivosti, lebo nie je možné, a je proti prirodzenej logike človeka, aby tí, ktorí boli spravodliví, ale bola im odopretá spravodlivosť, aby nedosiahli spravodlivosť - je to prirodzená antropologická a kristocentrická eschatológia (spásy):
smrť, nesmrteľnosť ľudskej duše, osobný súd, koniec sveta, očistec (pre veriacich), Parúzia/Kristov 2. príchod, vzkriesenie z mŕtvych, posledný súd, posmrtný/večný život - nebo, peklo - to všetko vieme z Kristových slov a prisľúbení...je to dielo Božej spravodlivosti, a ten, kto tomuto neverí, odmieta, a ho to nezaujíma, nechce spravodlivosť, teda neviera v Boha je vždy aktom nespravodlivosti...
....takže je veľmi opovážlivé a obrovské riziko k samému sebe odmietnuť vieru v Boha v Kristovi...vo viere je nádej, a tam, kde je nádej, tam je i láska....

v čom spočíva mravnosť, a tak i čestný a spravodlivý život človeka? - v dodržiavaní mravného zákona človeka (Desatoro) a prikázania lásky:
mravný zákon Desatoro je univerzálny, platil a platí vždy, a pre každého, nie je z neho výnimka, ani výmluva, teda platí od počiatku aj pre nevercov, príslušníkov všetkých náboženských i nenáboženských denominácií a organizácií, platil už od prvého človeka/Adama - aj keď bol daný/zjavený Bohom Mojžišovi a židom neskoršie - tento zákon je totiž aj zákonom rozumu, citu, svedomia, lásky, teda každý (aj ten najkrvaveší vrah) ho musí cítiť, uvedomovať si ho vo svedomí/srdci, hoci ho výslovne (v litere) nemusí poznať - ak je to zákon svedomia, tak každý bude podľa neho súdený...zákon svedomia je aj zákon prikázania lásky k Bohu a blížnemu (akýsi "dodatok" Desatora) - a je platný aj pre tých, ktorí nepoznali a nepoznajú Boha - Desatoro a prikázanie lásky sú Kristove "právne Božie paragrafy prikázaní" (+ s jeho milosrdenstvom) pre súd a ospravedlnenie pri poslednom súde na konci vekov...

je evidentné, že všeobecne značná časť ľudstva vlastní akúsi "túžbu/touhu po Bohu" a má vieru v Boha- myslí sa tým spíš akýsi neustály cit/pocit/vedomosť človeka registrovať niekoho/niečo, kto/čo nás presahuje, akúsi transcendentálnu prítomnosť/moc niekoho/niečoho "nad nami", nad našimi životmi, alebo toho, kto/čo je súčasťou/spri­evodcom nášho života - tento fakt je popisovaný už od počiatku ľudstva vo všetkých náboženstvách (náboženstvách (náboženstvá sú tak staré, ako je človek), kultúrach, hoci tento "cit/pocit" záhadnej bytosti? v ľudskom živote, jeho vedomí, svedomí, v morálke, srdci vždy bol a vždy bude...
...je teda otázka, prečo dnes človek má a udržiava si- a má vieru v Boha?, - je pravda, že naše štáty sú historicky kresťanské (majú stáročnú tradíciu viery), a tak je viera v mnohých nás (a v Európe hlavne) od počiatku kresťanstva akosi "zafixovaná" - a je zaujímavé debatovať o tom, ako si tú všeobecnú túžbu po Bohu človek neustále zachováva, ako sa tento cit/pocit neustále "dedí" - to zrejme v génoch/DNA nenájdeme, hoci takéto gén/gény (exony) sú už molekulárnou genetikou a ich expresie (biochémia) prečítané, ale sa v genóme DNA (exony) určené pre biologické/bi­ochemické/meta­bolické funkcie organizmu ani neskúmajú danými molekulárne-biologickými a biochemickými metódami (nie je to predmet vedy), a ani zrejme nedajú zistiť - ...ale na druhej strane existujú aj nekódujúce oblasti sekvencie DNA (introny), ktoré nie sú doteraz prečítané/deši­frované), a je možné, že nejaké sekvencie DNA v intronoch, ktoré kódujú (okrem iného) aj regulačné mechanizmy životných procesov (pravdepodobne aj psychiku), sú takéto gény (pre možnosť tžby po- a viery v Boha) umiestnené...
...alebo túžba po Bohu (a viera v neho) je dar Boha bez genetickej závislosti?..­.kresťanská teológia to definuje ako dar...

evolúcia biologických objektov nie je vedecky podložená, neexistuje pre ňu žiadny relevantný molekulárno genetický ani biochemický dôkaz, veda sa tu sebaklame, účelovo, ...iste, Boh nie je predmetom vedy, aaj vo vede s niektorými faktami manipuluje, keď nevie resp. niečo tvrdí, čo nie je dokázané - a tak je to aj fenomenom/teorie evoluce....
veda vie, že moelkulárno-genetické opravy/MG ("DNA repairs"/DNA opravy) určené pre stabilitu génov/genomu nie je možné eliminovať, prekonať akýmkoľvek vplyvom prostredia ..ak MG oprava (pri poškodení genómu, či vážnej zmene genómu, zlyhá, tak bunka (a i organizmus) odumiera...
...biologický druh je tak pevný, nemeniteľný, nemôže ísť do evolúcie zmenou na iný druh, - je možná evolúcia (prejavujúca sa niektorými fenotypickými zmenami) len v rámci druhu, ale nie pre vznik nového biologického druhu....

...stvorenie tohto sveta a Vesmíru zakladáme v teologickom zmysle na viere, pretože:
1. objektom viery je Boh - viera je teda úkon - pevný súhlas s pravdami, zjavenými Bohom ako najvyššou autoritou, ktorú sme poznali z jeho slova, ktoré nám bolo ním dané, - Boha, ktorého sme následne uznali - pre túto jeho autoritu veríme aj jeho zjaveným pravdám.
..k viere priamo nevedú ani dôkazy, ani logické myšlienkové závery, vo viere sa osobne a intímne stretávame s Bohom, teda ide tu o vzájomnú duchovú komunikáciu Boha a človeka.

...podľa Augustína "veriť môže len ten, kto chce veriť".
..Tomáš Akvinský tvrdí: viera je akt rozumovej duše, a je v duši len dovtedy, dokedy ju nariaďuje vôľa". Preto viera nie je dielom presvedčovania rozumovými dôvodmi, ale viere musí predchádzať úsudok svedomia/hlas srdca, ktoré hovorí, že máme, môžeme, musíme alebo nemusíme veriť - svedomie teda súhlasí, alebo nesúhlasí veriť Bohom zjaveným pravdám, ktoré vyhodnotí ako pochybné, pravdivé alebo pravdivé...
...pri analýze pravdy Bohom zjaveného slova rozhodujúcu úlohu (potvrdzujú ju alebo odmietajú) rozum, slobodná vôľa, vnímajúci duch - myslenie, vnímanie, poznávanie a svedomie/srdce...

2. vedecké vnímanie a dokazovanie zákonov vonkajšieho sveta - veda odhaľuje len to, čo je k dispozícii pre vedu, popisuje to, analyzuje, vyvodzuje závery zo skúmania vonkajších (i vnútorných) vecí, prírodných javov, zákonov, - ale nehovorí, a nemôže na základe predmetu vedy hovoriť o Bohu, o stvorení, môže to maximálne zahrnúť do filozofických špekulácií o vzťahu stvorenia (Bohom) vs vedou...tak či tak, teologické ponímanie existencie sveta a Vesmíru sa nemôže prísne oddeľovať ako nekompatibilné s vedou, anaopak, je tu prienik, ktorý vidí každý vedec - lebo veda skúma len to, čo dostala ako existujúce na táce, viera v Boha sa pokúša prísť na koreň, zmysel a význam existencie tohto sveta a Vesmíru...

Bůh Stvořitel a Otec náš záhadný není!

...je jasné, že vonkajší a vnútorný svet, prírodné zákony tohto nášho sveta, i celý Vesmír, i v zmysle Veľkého tresku, ako o tom špekuluje veda, musel nejako vzniknúť, musí byť za tým rozum, rozumové myslenie, a tam kde tieto sú, tam musí byť osobný princíp, osoba, nejaký rozumový najvyšší Creator toho všetkého...teda všetko musel niekto vymyslieť, kreovať, naprogramovať, zariadiť, spustiť tak, aby v tom bol intelektuálny udržateľný (termodynamika/II. veta: minimálna entropia) systém, aby sa to všetko nerozpadlo a nerozptýlilo do atómov vo Vesmíre - kreovanie systémov neživej, ale hlavne živej hmoty, a naviac intelektuálneho človeka - ktorý myslí, vytvára hodnoty, má svedomie, má mravný zákon, a cíti zodpovednosť za mravné i nemravné konanie, že...to vám nejako, z vašej strany schválne, uniká - B poviete, ale nikdy to A (príčina- kto? je v tom, čo je v tom, ako je to, príčiny)...
pochopiteľne, lebo by ste boli v koncoch...
ateizmus je v tomto nepoctivé prázdne mudrlanstvo v zmysle len toho B - to vie každý, to hovorí veda, ale nie to A (prečo? - príčina, príčinnosť príčin, kreovanie, termodynamika - udržiavanie a vonkajšia a vnútorná kontrola kreovaných sofistikovaných systémov na úrovni prírodných zákonov, genetiky, biochémie, imunológie, i sebakontrola (feed back), + mravný zákon človeka, myslenie, vedomie, uvedomenie si seba, svedomie, výtky svedomia pri zlom konaní, a potvrdzovaní dobrého svedomia pocitom radosti, a tisíce podobných vecí! - to nie!...
preto sa to (v ateizme) zamlčuje,- i. e. povedať si pravdu pred človekom, svedomím a srdcom - to nie! - len zavádzanie polovičatými vecami, javmi, a pod...akoby sa všetko samo stalo, a nad tým netreba uvažovať ani špekulovať, vyhnúť sa uznaniu príčiny, príčinnosti príčin - že nič sa samé nestane! za každým sofistikovaným, tobôž živým/biologickým systémom je myslenie, uvažovanie, kreácia - a aj naprogramovanie a určenie zmyslu toho všetkého, že...nič nie je bez zmyslu, tobôž život, a hlavne život človeka, že...takže pouvažujte, ale hlavne hlbšie, a treba zapojiť do toho poctivosť, poctivé (nie sebaklamné) svedomie....