BŮH JE NAŠÍM MILUJÍCÍM OTCEM. TÍM JE ŘEČENO VŠE.
Kdyby se raději podíval do rodného listu. Tam je uveden nejen jeho otec který ho zplodil ale i matka, která ho odnosila.
Dobrý den, nechci se Vám mísit do vaší debaty. Přesto si neodpustím jednu poznámku, když sleduji množství diskusí tady a Vaše příspěvky, neděláte náhodou to samé?
Reakce na příspěvek #189
opakujete to už 1000x, napíšte niečo nové...
Také nemáte "nič nové".
Tím chci říci, že byste si spíš měli rozumět.
utrpenie, zmysel utrpenia (I.)
aj z Písma vieme, že Boh nemá záujem, aby človek trpel, on nestvoril
utrpenie - naopak je proti utrpeniu, ....
utrpenie si spôsobujeme sami tým, že žijeme v životnom neporiadku, v
hriechu, utrpenie je vždy následkom hriechu v rôznych podobách,
utrpenie má vždy nejaký mechanický, genetický/metabolický
základ/príčinu - je následkom zranení, či iných (infekčných a iných)
chorôb, a pod., ktoré si človek spôsobil sám priamo, vek/stárnutie,
neopatrnosť, alebo od iných (infekcie), vina je vždy na človeku..- a tak i
narodenie postihnutých detí, či nádorové a iné nevyliečiteľné choroby
nie sú vina Boha, ale vina človeka (i v genetických poškodeniach detí sa
dá nájsť príčina zlého konania človeka), preto váľať vinu na Boha (čo
robia mnohí - veriaci i neveriaci) je nezodpovedné,
utrpenie je obrovská skúška pre človeka, a mnohí ho
nezvládnu, páchajú i sebevraždy, i zanevrú na všetko, i na život (aký je
prý Boh k nim nespravodlivý), zanevrú na ľudí i Boha, dokonca znenávidia
Boha, že to prý on spôsobil, či cielene dopustil, a nič proti tomu nerobí
- ...Boh nič nespôsobil, ale dopúšťa utrpenie ako následok nášho
telesného a duchovného neporiadku/hriechu, životných chýb a omylov,
samolibosti, egoizmu, neopatrnosti, podceňovaniu príčin, a pod.
utrpenie je v súlade so stvorenými prírodnými zákonmi (biologickými,
fyzikálnymi, spoločenskými, a inými)..je to teda prirodzený stav v našom
živote...
...smrť človeka: znamená podľa kresťanskej náuky
prechod do nového večného života - je otázkou, aký to bude život - tí,
ktorí uverili v Boha v Kristovi, majú nádej, - tá však končí zatvrdlivým
odmietaním viery, nevierou...
...nutnosť viery pre nový život (nikto nechce zomrieť
naveky, byť totálne zničený na duši a tele, každý chce byť akýmsi
spôsobom nesmrteľný, chce si zachovať to, čo v živote prácne dosiahol -
vedomosti, rodinu, priateľov, chce sa stretnúť s predkami, s blízkymi, čo
sa dá vyjadriť, že chce existovať, nebyť eliminovaný, nihilizovaný
(tvrdenie, že život je už na zemi bez objektívneho zmyslu, a tobôž
nezmysel po pozemskom živote), že je bez účelu alebo skutočných hodnôt, -
človek chce akosi vlastniť večný život, čo pramení z faktu Stvoriteľa, z
faktu stvorenia odmeny a odplaty (Rim 1, 19, Mt 25), jeho prisľúbení, ktoré
nám zjavil v Kristovi, v jeho slove: v Kristovi sme veční, Bohom vyvolený
národ (Biblia to nazýva "kráľovský ľud"pre nový život)...
...večný život je dielom Boha- a pramení z Božej
spravodlivosti, lebo nie je možné, a je proti prirodzenej logike človeka, aby
tí, ktorí boli spravodliví, ale bola im odopretá spravodlivosť, aby
nedosiahli spravodlivosť - je to prirodzená antropologická a kristocentrická
eschatológia (spásy):
smrť, nesmrteľnosť ľudskej duše, osobný súd, koniec sveta, očistec (pre
veriacich), Parúzia/Kristov 2. príchod, vzkriesenie z mŕtvych, posledný
súd, posmrtný/večný život - nebo, peklo - to všetko vieme z Kristových
slov a prisľúbení...je to dielo Božej spravodlivosti, a ten, kto tomuto
neverí, odmieta, a ho to nezaujíma, nechce spravodlivosť, teda neviera v Boha
je vždy aktom nespravodlivosti...
....takže je veľmi opovážlivé a obrovské riziko k samému sebe odmietnuť
vieru v Boha v Kristovi...vo viere je nádej, a tam, kde je nádej, tam je i
láska....
v kresťanstve veríme v 3 božské cnosti (sú v Biblii, hlavne v 1 Kor 13, 1-13, kde ich ap. Pavel krásne popisuje: viera, nádej a láska - sú pôvodom božské, nie ľudské, ale človek ich získava od Boha v parciálnom "množstve" (podľa viery)...viera a nádej sú dočasné - kým žijeme, láska je večná, lebo je to hlavný atribút života v nebi...
Celé náboženství je založeno na nemravném základu. Nikdo nedokázal existenci boha.
hovoríme o kresťanskej viere/náboženstve - a to je založené na jedinom Bohu v zjavenom Kristovi - a tak je pravdou...existenciu Boha nedokážeme, a nedokazujeme, lebo to nejde, Boh je nedokázateľný, a tak sme s ním vo viere...nedokazuje ho ani ani veda, lebo to nemá vo svojom predmete/objekte výskumu, nemá na to metódy...Boh sa zjavil človeku - židom ako večný, ako Stvoriteľ tohto sveta a Vesmíru, a povedal, kto je, zjavil svoje meno, zjavil mu, prečo stvoril svet a Vesmír a človeka, a čo chce od človeka, aby bol znova s ním, aby bol spasený....
Archanděl Gabriel pravil k Mohamedovi, aby přednášel ve jménu pána svého, jež stvořil člověka.
či je "zjavenie" Mohamedovi pravdivé, o tom sa dá debatovať, polemizovať...Mohamed poznal Bibliu....
Není to tak daleko - myslím vaše reakce, kde zmiňujete množství věřících v boha a tam se Vám Mohamedovi přívrženci hodí.
len tvrdím, že mohamedáni veria v Boha - i keď trochu v inej predstave ako židia či kresťania...
v čom spočíva mravnosť, a tak i čestný a spravodlivý život
človeka? - v dodržiavaní mravného zákona človeka (Desatoro) a
prikázania lásky:
mravný zákon Desatoro je univerzálny, platil a platí vždy,
a pre každého, nie je z neho výnimka, ani výmluva, teda platí od počiatku
aj pre nevercov, príslušníkov všetkých náboženských i nenáboženských
denominácií a organizácií, platil už od prvého človeka/Adama - aj keď
bol daný/zjavený Bohom Mojžišovi a židom neskoršie - tento zákon je
totiž aj zákonom rozumu, citu, svedomia, lásky, teda každý (aj ten
najkrvaveší vrah) ho musí cítiť, uvedomovať si ho vo svedomí/srdci, hoci
ho výslovne (v litere) nemusí poznať - ak je to zákon svedomia, tak každý
bude podľa neho súdený...zákon svedomia je aj zákon prikázania
lásky k Bohu a blížnemu (akýsi "dodatok" Desatora) - a je platný
aj pre tých, ktorí nepoznali a nepoznajú Boha - Desatoro a prikázanie lásky
sú Kristove "právne Božie paragrafy prikázaní" (+ s jeho milosrdenstvom)
pre súd a ospravedlnenie pri poslednom súde na konci vekov...
je evidentné, že všeobecne značná časť ľudstva vlastní akúsi
"túžbu/touhu po Bohu" a má vieru v Boha- myslí sa tým spíš akýsi
neustály cit/pocit/vedomosť človeka registrovať niekoho/niečo, kto/čo nás
presahuje, akúsi transcendentálnu prítomnosť/moc niekoho/niečoho "nad
nami", nad našimi životmi, alebo toho, kto/čo je súčasťou/sprievodcom
nášho života - tento fakt je popisovaný už od počiatku ľudstva vo
všetkých náboženstvách (náboženstvách (náboženstvá sú tak staré,
ako je človek), kultúrach, hoci tento "cit/pocit" záhadnej bytosti? v
ľudskom živote, jeho vedomí, svedomí, v morálke, srdci vždy bol a vždy
bude...
...je teda otázka, prečo dnes človek má a udržiava si- a má vieru
v Boha?, - je pravda, že naše štáty sú historicky kresťanské
(majú stáročnú tradíciu viery), a tak je viera v mnohých nás (a v Európe
hlavne) od počiatku kresťanstva akosi "zafixovaná" - a je zaujímavé
debatovať o tom, ako si tú všeobecnú túžbu po Bohu človek neustále
zachováva, ako sa tento cit/pocit neustále "dedí" - to zrejme v génoch/DNA
nenájdeme, hoci takéto gén/gény (exony) sú už molekulárnou genetikou a
ich expresie (biochémia) prečítané, ale sa v genóme DNA
(exony) určené pre biologické/biochemické/metabolické funkcie
organizmu ani neskúmajú danými molekulárne-biologickými a biochemickými
metódami (nie je to predmet vedy), a ani zrejme nedajú zistiť - ...ale na
druhej strane existujú aj nekódujúce oblasti sekvencie DNA
(introny), ktoré nie sú doteraz prečítané/dešifrované), a je
možné, že nejaké sekvencie DNA v intronoch, ktoré kódujú (okrem iného)
aj regulačné mechanizmy životných procesov (pravdepodobne aj psychiku), sú
takéto gény (pre možnosť tžby po- a viery v Boha) umiestnené...
...alebo túžba po Bohu (a viera v neho) je dar Boha bez genetickej
závislosti?...kresťanská teológia to definuje ako dar...
evolúcia biologických objektov nie je vedecky podložená, neexistuje pre
ňu žiadny relevantný molekulárno genetický ani biochemický dôkaz, veda sa
tu sebaklame, účelovo, ...iste, Boh nie je predmetom vedy, aaj vo vede s
niektorými faktami manipuluje, keď nevie resp. niečo tvrdí, čo nie je
dokázané - a tak je to aj fenomenom/teorie evoluce....
veda vie, že moelkulárno-genetické opravy/MG ("DNA repairs"/DNA opravy)
určené pre stabilitu génov/genomu nie je možné eliminovať, prekonať
akýmkoľvek vplyvom prostredia ..ak MG oprava (pri poškodení genómu, či
vážnej zmene genómu, zlyhá, tak bunka (a i organizmus) odumiera...
...biologický druh je tak pevný, nemeniteľný, nemôže ísť do evolúcie
zmenou na iný druh, - je možná evolúcia (prejavujúca sa niektorými
fenotypickými zmenami) len v rámci druhu, ale nie pre vznik nového
biologického druhu....
Evoluce druhů probíhá neustále - je prokázána a kdykoliv
prokazatelná.
A jak to možno bylo z pohledu mezidruhové evoluce - to zatím nevíme a proto
tvrdit, že to bylo tak, nebo tak jsou jen názory - teorie - spekulace.
Dalko -- Buh stvoril - vesmir - slunecni soustavy a taky nasi a v ni planetu zemi - kde stvoril podminky k zivotu
Vždyť jsem to napsal - je to tvůj názor/teorie/spekulace - jenom víra
- prokázat to jako fakt nemůžeš.
...stvorenie tohto sveta a Vesmíru zakladáme v teologickom zmysle na viere,
pretože:
1. objektom viery je Boh - viera je teda úkon - pevný súhlas
s pravdami, zjavenými Bohom ako najvyššou autoritou, ktorú sme poznali z
jeho slova, ktoré nám bolo ním dané, - Boha, ktorého sme následne uznali -
pre túto jeho autoritu veríme aj jeho zjaveným pravdám.
..k viere priamo
nevedú ani dôkazy, ani logické myšlienkové závery, vo viere sa osobne a
intímne stretávame s Bohom, teda ide tu o vzájomnú duchovú komunikáciu
Boha a človeka.
...podľa Augustína "veriť môže len ten, kto chce veriť".
..Tomáš
Akvinský tvrdí: viera je akt rozumovej duše, a je v duši len dovtedy, dokedy
ju nariaďuje vôľa". Preto viera nie je dielom presvedčovania rozumovými
dôvodmi, ale viere musí predchádzať úsudok svedomia/hlas srdca, ktoré
hovorí, že máme, môžeme, musíme alebo nemusíme veriť - svedomie teda
súhlasí, alebo nesúhlasí veriť Bohom zjaveným pravdám, ktoré vyhodnotí
ako pochybné, pravdivé alebo pravdivé...
...pri analýze pravdy Bohom zjaveného slova rozhodujúcu úlohu (potvrdzujú
ju alebo odmietajú) rozum, slobodná vôľa, vnímajúci duch - myslenie,
vnímanie, poznávanie a svedomie/srdce...
2. vedecké vnímanie a dokazovanie zákonov vonkajšieho sveta
- veda odhaľuje len to, čo je k dispozícii pre vedu, popisuje to, analyzuje,
vyvodzuje závery zo skúmania vonkajších (i vnútorných) vecí, prírodných
javov, zákonov, - ale nehovorí, a nemôže na základe predmetu vedy hovoriť
o Bohu, o stvorení, môže to maximálne zahrnúť do filozofických
špekulácií o vzťahu stvorenia (Bohom) vs vedou...tak či tak, teologické
ponímanie existencie sveta a Vesmíru sa nemôže prísne oddeľovať ako
nekompatibilné s vedou, anaopak, je tu prienik, ktorý vidí každý vedec -
lebo veda skúma len to, čo dostala ako existujúce na táce, viera v Boha sa
pokúša prísť na koreň, zmysel a význam existencie tohto sveta a
Vesmíru...
Souhlas. Bůh neexistuje. Je to jen mazaný výmysl prostřednictví kterého se dali snadno ovládat lidé. Dokonce i dnes v bohy pár lidí věří.
v Boha verí 2, 4 mld kresťanov, a státisíce židov....tak buďte seriózny, a nezavádzať...v Boha verí aj 1,6 mld muslimov...
Rozdíl je nesmyslně věřit v bajky a pověsti v Bibli a nebo brát svět tak jak skutečně existuje.
nuž, keď nerozumiete veciam, radšej nediskutujte, nemám rád mudrcov, ktorí len tárajú, a nie sú schopní diskutovať...nabudúce, ak niečo tvrdíte, tak dokazujete, že máte pravdu, lebo prázdne frázy nikoho nezaujímajú, iba kontaminujú toto fórum....
Pokud by bůh existoval, tak by bylo snadné jeho existenci dokázat. Nikdo to ale nedokázal. Náboženství je postaveno na úroveň pohádek pro dospělé s tím rozdílem, že se prostřednictvím víry v boha dají snadno ovládat různé skupiny lidi. (různá náboženství, rozdílná představa bohů). Je zajímavé, jak dobře se tyto představy dají využít k snadnému životu černoprdelníků.
On tě někdo s pistolí u spánku nutí těm "pověstem", jak ty říkáš, věřit? Asi ne, viď? A to tě nenapadlo, že tomu nemusíš věnovat pozornost a nechat to druhým? Fakt tě to nenapadlo? Hmmm...tak to ti nepomůžu. Zkus pomoc psychologa nebo psychiatra.
...je jasné, že vonkajší a vnútorný svet, prírodné zákony
tohto nášho sveta, i celý Vesmír, i v zmysle Veľkého tresku, ako o tom
špekuluje veda, musel nejako vzniknúť, musí byť za tým rozum, rozumové
myslenie, a tam kde tieto sú, tam musí byť osobný princíp, osoba,
nejaký rozumový najvyšší Creator toho všetkého...teda všetko musel
niekto vymyslieť, kreovať, naprogramovať, zariadiť, spustiť tak, aby v tom
bol intelektuálny udržateľný (termodynamika/II. veta: minimálna entropia)
systém, aby sa to všetko nerozpadlo a nerozptýlilo do atómov vo Vesmíre -
kreovanie systémov neživej, ale hlavne živej hmoty, a naviac intelektuálneho
človeka - ktorý myslí, vytvára hodnoty, má svedomie, má mravný zákon, a
cíti zodpovednosť za mravné i nemravné konanie, že...to vám nejako, z
vašej strany schválne, uniká - B poviete, ale nikdy to A (príčina- kto? je
v tom, čo je v tom, ako je to, príčiny)...
pochopiteľne, lebo by ste boli v koncoch...
ateizmus je v tomto nepoctivé prázdne mudrlanstvo v zmysle len toho B - to vie
každý, to hovorí veda, ale nie to A (prečo? - príčina, príčinnosť
príčin, kreovanie, termodynamika - udržiavanie a vonkajšia a vnútorná
kontrola kreovaných sofistikovaných systémov na úrovni prírodných
zákonov, genetiky, biochémie, imunológie, i sebakontrola (feed back), +
mravný zákon človeka, myslenie, vedomie, uvedomenie si seba, svedomie, výtky
svedomia pri zlom konaní, a potvrdzovaní dobrého svedomia pocitom radosti, a
tisíce podobných vecí! - to nie!...
preto sa to (v ateizme) zamlčuje,- i. e. povedať si pravdu pred človekom,
svedomím a srdcom - to nie! - len zavádzanie polovičatými vecami, javmi, a
pod...akoby sa všetko samo stalo, a nad tým netreba uvažovať ani
špekulovať, vyhnúť sa uznaniu príčiny, príčinnosti príčin - že nič
sa samé nestane! za každým sofistikovaným, tobôž živým/biologickým
systémom je myslenie, uvažovanie, kreácia - a aj naprogramovanie a určenie
zmyslu toho všetkého, že...nič nie je bez zmyslu, tobôž život, a hlavne
život človeka, že...takže pouvažujte, ale hlavne hlbšie, a treba zapojiť
do toho poctivosť, poctivé (nie sebaklamné) svedomie....
„…je jasné, že vonkajší a vnútorný svet, prírodné zákony tohto nášho sveta, i celý Vesmír, i v zmysle Veľkého tresku, ako o tom špekuluje veda, musel nejako vzniknúť, musí byť za tým rozum, rozumové myslenie…“
Z čeho to jako má být jasné? Přece když může samo od sebe existovat něco tak dokonalého, jako je tvůj bůh, tím spíš může samo od sebe existovat něco méně dokonalého, např. náš svět včetně nás. Co je prosím na této úvaze špatně, kromě toho, že odporuje něčemu, čemu ty pouze věříš?
..lebo to hovorí rozum, múdrosť, logika, vedomie, uvažovanie, svedomie...to nie je len môj Boh, Boh, je to Boh miliárd, ktorí v neho veria, a vedia, prečo veria - je to o absolútnej múdrosti, sofistikovanosti projektu, programu a kreácie tohto sveta a Vesmíru, všetko o tom- a i o Bohu hovorí...a je zaujímavé, že o tom už dávno a dnes obzvlášť s objavmi molekulárnej genetiky, biochémie, imunológie, kozmológie, astrofyziky, a iných špekulujú aj mnohí vedci, nenechávajú to mŕtve, sú o tom dokonca už i aj teoretické konferencie - mnohí hovoria, že svet a Vesmír je tak v kreácii tak geniálny a sofistikovaný, že nie je možná jeho večnosť, a ani že vznikol sám, a nech s o tom z prostredia ateizmu akékoľvek nelogické fantazma, hypotézy...Boh sa vo svojom stvorení proste zjavil, ak aj vedec povie, že to nie je pravda nie je v slovách opatrný), tak sám seba i iných klame...
„…lebo to hovorí rozum, múdrosť, logika, vedomie, uvažovanie, svedomie…“
Nie, nič z toho to nehovorí, ak to nie je zaťažené vierou alebo inklináciou k viere.
Ty o nějaké takové vědecké „teoretické konferenci“ víš?
Samozřejmě, že když je vědec věřící, tak o tom bude uvažovat, ale, jak správně píšeš, půjde o „špekulácie“. Spekulovat o něčem, co věda „neumí vysvětlit“, ať už je to bůh (s malým nebo velkým), nebo třeba pták ohnivák, to může vědec úplně stejně jako popelář. Prostě to bůh nějak zařídil a nikdo neví jak. Ale ateisti rozhodně pravdu nemají, protože nevědí jak to všechno vzniklo.
hovorím o teoretických, filozofických (mimo vedeckých prístupov a vedeckých výsledkov), konferenciách, ktoré napr. organizoval F. Collins (a mnohí iní), a mnohí vedci sa na nich o tejto veci vyjadrovali aj s "dotykon" na vedu v zmysle veda vs Biblia/veda vs viera, a pod....proste debaty, teoretické špekulácie "veda vs Boh" sú, diskutuje sa teoreticky (hypotézy) o tom, resp. sú o tom mnohé individuálne vyjadrenia vedcov celého sveta, hlavne z prírodných vied, ...
…hodne sa dnes vo vede a mimo vedy dáva otázka, či je život
mimo Slnečnej sústavy na iných planétach niektorých "blízkych
hviezd...vedecké odbory ako sú astrofyzika, astrobiologie, a i., nemajú
doteraz jediný dôkaz takéhoto života založenom na báze pozemského
metabolizmu - vzniku energie/ATP oxidatívnou fosforyláciiou a fotosyntézou
..
...v poslednom čase sa hodne študujú (skrz Hubblov-, a hlavne posledný
Webbov teleskop) tieto tzv. "exoplanety" najbližších hviezd vo vzdialenosti
niekoľkých svetelných rokov, ..- ale sú to všetko úvahy v štýle "science
fiction", takže reálne sa nikto nikdy nedozvie o možných formách života
mimo slnečnej sústavy, - teda je to viac ako utópia, sme limitovaní
energiou, gravitáciou, časom, dĺžkou a podstatou ľudského života
(metabolizmus, oxidatívna fosforylácia, bosyntéza, fotosyntéza), ktorý by
bol deštruovaný na väčšie vzdialenosti - či už už kozmickým žiarením,
tobôž vzdialenosťou a dĺžkou a biologickou citlivosťou ľudského
života...
…ak je život založený (ako na Zemi) na "exoplanétach" energeticky na
oxidatívnej fosforylácii a fotosyntéze, nemá šancu sa ani nikto dostať sa
z Vesmíru k nám na Zem, - a iné fyziologické systémy sú pre nás
nepredstaviteľné...takže v existencii života na iných exoplanétach sme-
a budeme stále v stave "science fiction", v stave hypotéz, nikdy sa o tom
nedozvieme - a tak sa zdá s najväčšou pravdepodobnosťou, že život na Zemi
je vo Vesmíre jeden a jedinečný...
No pokud je možnost života na exoplanetách science-fiction, je možnost existence boha (i toho s velkým) čistá fiction.
„…a tak sa zdá s najväčšou pravdepodobnosťou, že život na Zemi je vo Vesmíre jeden a jedinečný...“
Takže stejně, jako nadřazuješ víru nad vědění, nadřazuješ vědění nad skutečnost: „Neumíme se tam dostat, takže to pravděpodobně neexistuje.“ Jenže pokud tam nějaký život je, tak ho ani za mák nezajímá, jestli se o něm my můžeme dozvědět, a bude si existovatdál i bez našeho vědomí. Naše schopnost to zjistit nemá vůbec nic společného s pravděpodobností, s jakou to existuje, nebo neexistuje.
Pustil se do tématu, o kterém má jen hodně minimální a okrajové
vědomosti.
Nepočítá s možností, že život mohl vzniknout jakýmkoliv způsobem a to
nejenom jako život na bázi uhlíku - jak je to na naší planetě.
no to je posun! dosud jste tvrdil, že život existuje jen na Zemi, protože v Bibli se o jiném nic nepíše...