Život - definície:
už od počiatku dávni učenci a filozofi (Aristoteles, Platón) definovali
život ako prítomnosť schopnosti samopohybu (tiež rastu a vnímania)...podľa
Aristotela živé bytosti nesú svoj vlastný cieľ (po grécky télos) v
sebe..rozlišoval tri druhy života
1 Jn 4,
16 A my jsme poznali lásku, kterou k nám chová Bůh, a my jsme v ni
uvěřili. Bůh je Láska: ten, kdo zůstává v lásce, zůstává v
Bohu a Bůh zůstává v něm.
18 V lásce není strachu; naopak, dokonalá láska strach
zahání, neboť strach předpokládá trest a ten, kdo se bojí, k dokonalosti
lásky nedospěl.
20 Říká-li někdo: "Miluji Boha," a nenávidí svého bratra, je lhář;
kdo nemiluje svého bratra, jehož vidí, nemůže milovat Boha, jehož
nevidí.
...z textov jasne vyplýva, že Boh je láska, Boh, ktorý nás miluje, a vtedy
on ostáva v nás, a my v ňom...v láske nie je strach, lebo strach ničí
lásku, ...tieto slová sú jediným skutočným návodom, ako prežiť svoj
život s inými v radosti a spokojnosti, a bez strachu - aj z osobných a
rodinných tragédií, z chorôb, a pod.,...láska je jedinou a istou cestou do
neba...
čo dokáže jeden človek na zemi, ktorý veľmi miluje? napr. Matka Tereza, Gándhí, Jan Pavel II, a mnoho iných - dokázali pohnúť dejinami a zmeniť dejiny, meniť život, kvalitu života národov - a tí boli každý len jedno zrno piesku v púšti, alebo kvapka vody v Oceáne - Boh je absolútna láska, on je všetky zrná piesku v púšti, všetky kvapky vody vo všetkých oceánoch! - láska dokáže vše! - čo dokáže absolútna láska? vše! - aj stvoriť niečo z ničoho, stvoriť zem, život, Vesmír...to- a o tom je Boh! Boh je absolútna láska!..Ježiš hovorí: veľká viera podložená láskou dokáže vše - uzdravovať z nevyliečiteľných chorôb, zjednocovať nezjednotiteľné, premeniť nenávisť v lásku, láskou zničiť všetko zlo...
...výsledok ľudského rozhodnutia a konania v ľudskej dôstojnosti posudzujeme podľa mravného zákona - byť dobrým človekom znamená dobre myslieť, dobre konať, žiť cnostným životom, mať rád blížneho, nenarušiť jeho česť, dávať a uznávať jeho dôstojnosť - je v známom mravnom vyjadrení prameniaceho zo svedomia a srdca - konaj dobro (máš ho stanovené a zafixované vo svedomí a srdci), vyhýbaj sa zlu! - svedomie a srdce odmieta zlo, protirečí sa mu, vieme to všetci....
nositeľ Nobelovej ceny za teoretickú fyziku (kvantová mechanika) W.K. Heisenberg povedal: "mravný zákon a jeho mravnú záväznosť, t. j. zákony a pravidlá morálky ľudia kodifikovali v paragrafoch, nariadeniach, lebo spoznali, že len skrze ne a ich prísnym dodržiavaním sa vytvorí osobný, rodinný a spoločenský pokoj, eliminuje sa zo života zlo - dávame si otázku, kde má mravný zákon svoj principiálny základ a dôvod, že neodporuje slobode, že ho potvrdzuje rozum, svedomie, dobré srdce, ale vôľa neprotestuje - mravný zákon a jeho mravná záväznosť nie je možné ignorovať, ale musí sa povinne plniť, - dospel som k presvedčeniu, že mravný zákon je z Boha!"...
... to vieme všetci, ktorí trochu čítajú, čo robia vo vede...ale Heisenberg bol aj človek nielen špičkový vo vede (fyzika, kvantová mechanika) ale aj transcendentálneho ducha, a odhalil (tak mu hovorilo svedomie), že mravný zákon je z Boha, lebo nikto ho nemohol vymyslieť, keďže je zafixovaný vo svedomí a v srdci každého človeka - kráľov, prezidentov, vedcov, bežného človeka , a i pohana v pralesoch Brazílie, či Novej Guiney (bez ohľadu na vieru, národ, rasu, vzdelanie)...mravný zákon sa považuje ako jeden z najhlavnejších nepriamych dôkazov Boha...
je otázkou, čo je mraný zákon? ako je formulovaný? pro
koho je platný?
Desatoro je univerzálny mravný zákon, platí pre každého - od kráľov, cez
prezidentov, vzdelaných i nevzdelaných, pre všetky náboženstvá, viery,
rasy, kúltúry, jazyky - i pre človeka (bez Boha) v pralesoch Brazílie, či
Pigmejov v pralesoch Novej Guiney, kde potenciálne ešte nie je
kresťanstvo...potvrdzuje to ap. Pavel: mravný zákon je vo svedomí a v
srdci, má ho každý - aj tí bez Zákona (Rim 2, 14, 15)...takže z mravného
zákona nie je možná výmluva u nikoho, ani výmluva v minulosti, ani dnes,
platí pre človeka od počiatku...
viera a veda, - je rozdiel myslieť v dimenziách tohto
hmotného sveta, s ktorým nás oboznamuje veda vs v dimenziách iného
nehmotného/duchovného sveta, ktorý je buď založený na hmotnom svete
(nervová a intelektuálna činnosť človeka), ale i nemusí byť (viera v
Boha)..preto to prvé myslenie je prirodzené - ľudské, lebo je
materiálne-racionálne, ...kým to druhé je nehmotné, prechádza do
abstrakcie, do viery, a nie je k nemu dôkaz...
...lenže aj veci hmotného sveta majú mnoho mystérií - objavenie sa
systematického sofistikovaného programu života, za ktorým je niekto
"vyšší"? - rozumnejší? niekto?, kto vie všetko, a je o všetkom? - sú to
avšak už otázky viery, - žido-kresťanstvo hovorí o viere v Boha, ktorý je
ako dar - je pre všetkých (je ponúknutá každému), ale nie všetci tento
dar majú (vieru neprijímaj), lebo prijatie viery predpokladá viac vecí,
hlavne pokoru...
...veda pracuje v akejsi "pýche", odmieta toho, kto sa v žido-kresťanstve
nazýva Boh - veda neverí v Boha, ale je otázka: existovala by veda bez Boha?
nie je Boh tvorcom vedy, nie je veda založená na jeho múdrosti?... a tak
vzniká paradox! - viera a veda sú v ľudskom ponímaní vedy v kontraverzii,
ale de facto sa doplňujú, neprotirečia si - lebo veda odhaľuje len to, čo
jej ponúka k odhaleniu Boh, inak by nemala čo skúmať...
