oni sa môžu hlásiť ku kresťanstvu, jeho hodnotám (akože) a často to robia, - ale znova - štát je sekulárny, sekulárne sú jeho zákony, ktorými sa politici musia riadiť...naviac, oni dokonca ani nevyjadrujú na štátnej úrovni svoje kresťanské presvedčenie (okrem jedincov), a tak sa zákonite stáva, pri prejednávaní citlivých (mravných) tém v parlamente (LGBT a ich požiadavky, potraty, eutanázia, a i.) dostanú "strach", stiahnu uši, bud' nehlasujú, alebo odídu z parlamentu...proste i kresťanskí politici sa správajú v parlamente, v médiách dosť pokrytecky, alibisticky - jednoducho sa riadia prevládajúcou verejnou mienkou (vraj pre pokoj) , ktorá je vždy liberálna alebo liberálnejšia...

,


a museli se dodržovat.