...však som už napísal, zopakujem: je to o jeho interpretácii v
peripetiách dejín SZ...ľud izraela vedel, že je vyvolený, a tak sa často
správal pyšne, nadute, násilne, a potom pochopiteľne všetky svoje
nešťastia (prírodné i ataky od iných národov), ako i úspechy si
vysvetľovali, že je to aktivita Boha, že to Boh tak chce, že za nich vždy
bojuje, že to, čo robia, robí za nich Boh (je jedno, či je to dobré alebo
morálne zlé, teda Boh prý aj kynioží, vraží, a pod.), hoci válčili a
kynožili iné národy oni sami - ako ničitelia tých národov, ktoré síce
vyšli z vyvoleného národa, ale odmietli Boha a stali sa pohanskými...je to
teda, ako hovorím, o interpretácii Boha SZ-nným Izraelom, nie o skutočnej
entite Boha, ktorého poznáme (Kristus nám ho zjavil) takého, aký v
skutočnosti je - ako lásku..