stále sa musí opakovať, že viera ešte neznamená, že niečo nie je, neexistuje...znova: viera nevyžaduje dôkazy, lebo je viera, - vo viere predpokladáme, domnievame sa/veríme tomu, že niekto/niečo proste je, že je to tak - i keď nemám priamy dôkaz, ale mám nepriame "dôkazy", resp. indície pre to, - že, rozum napovedá, že v tom niekto/niečo je, čo ma presahuje...viera je teda aj o pokore niečo prijať, alebo aspoň o tom uvažovať, že sa môžem, ak to odmietnem, aj mýliť... záver: viera vyžaduje aj vlastné "poníženie"/ (nie je to sebadegradácia/sebadehonestácia) pred sebou samým i pred inými, znamená pokoru, limitáciu pýchy, počúvanie svedomia a srdca - inak sa k nej človek nedopracuje..ide avšak pochopiteľne i o to, či človek chce vôbec veriť, menovite v Boha a v jeho zjavenie v Kristovi...viera môže byť pochopiteľne aj lož, ale i pravda - veriaci si v slobode vybral a má nádej, že to druhé...

,
