Ja vidím v búrke krásu, moc, drámu...živel, ktorý fascinuje. Iný vidí sivé, zlé počasie. Ja vidím v značke auta slová, iný si auto ani nevšimne. Ja vidím zlatočervený list, ktorý tancuje vo vetre, medzi lúčmi slnka, pavúka, ktorý cestuje na konci svojho strieborného vlákna... každý vidí svet inak. A ak mu aj ukážeš smer, nemusí vidieť to, čo Ty. Nerozumie, prečo sa usmievaš tam, kde on nič nevidí. Je zbytočné stále ukazovať niekomu, kto vidí a predsa akoby bol slepý.
