Z čehož plynou dvě možnosti: Bůh je těžký narcis. Po věřících
to nechce bůh, ale někdo úplně jiný ..opakujem x-krát, hovorím o
Bohu, nie o bohu (boh a bohové nie sú objektom diskusie)...
...Boh to od človeka chce, a človek je povinný plniť jeho
vôľu, to robiť to, čo je vôľa Boha - iste je v jeho rozhodnutí,
či to urobí, alebo nie, má od Boha slobodu...
...ale Boh to tak chce, je to jeho vôľa, lebo on stvoril svet i človeka tak,
ako to chcel, uznal za dobré, je Pánom nad všetkým, čo je vo vete a vo
Vesmíre - on, ako Stvoriteľ, predpoznal, a tak i určil a zariadil, ako to má
byť - čo je dobré, zlé, mravné, nemravné, slušné, čo je povinné
robiť, čo sa nesmie robiť (ani v slobode), a nikto nemá moc nad jeho
mocou...
...Bohu práve pre toto vzdávame úctu, česť, oslavujeme ho,
vzdávame mu poklonu, lebo mu to patrí z prirodzenosti človeka - a
čo mu patrí, my to nemôžeme ovplyvniť - iste, vzoprieť sa môžeme, ale
dostaneme sa do pasce hriechu, do zla, katastrofy žitia, sám nás k tomu
vystaví, lebo tam nie je láska k Bohu, a ani potom k blížnemu, ako sám o
tom hovorí...mať úctu k Bohu = ďakovať mu za všetko, vzdávať mu česť a
slávu, je povinnosťou človeka, lebo on je vrcholným Božím dielom...
...život človeka darovaný mu Bohom, je najväčšie
šťastie, - lebo už v ňom je možnosť stretnúť sa s Bohom,
vidieť jeho samého, vidieť a chápať jeho stvorenie, vidieť a vedieť, čo
je život v láske, čo je zlo a dobro - a tak už v živote človeka je možné
vidieť Boha v láske, byť jeho priateľom, pochopiť dielo jeho stvorenia, a
do detailov PO TOM...ak človek nie je s Bohom, nič nechápe, a hovorí a koná
tak, ako hovorí a koná - a vidíme to i tu...