Jan Hus: ...bol odsúdený za neúctivé a posmešné
správanie sa k hierarchii KC, kedy dostal možnosti obhájiť svoje tézy, ale
v osobnej pýche, v spurnosti, jedovistosti, i v posmeškovaní cirkevnej
hierarchie, vypestovaného pocitu dôležitosti a "neomylnosti" svojho ega -
dôležitosti a postavenia profesora na pražskej KU, to neurobil...
....podľa dokumentov historika Sedláka (portál, kde
analyzuje veľmi kriticky husitskú dobu a Husa), bol zrušený lebo pravdivo
popísal Hisovu dobu a jeho kauzu, čo, predpokladám, podráždilo , českú
vládu/štátnosť)... Hus neskutočne provokoval (na cirkevnej pôde a
pražskej KU), dráždil cirkevnú hierarchiu i svetskú moc, šíril svoje
herézy, a tak i nepokoje, len provokoval svojimi tézami, a nič teologicky
nevysvetľoval...pochopiteľne, s jeho upálením nikto nemôže súhlasiť
(pápež JP II. sa za to Čechom aj ospravedlnil), ale taká bola doba...
...Husove herézy sú známe, sú skompilované do asi 10 téz/heréz,
niektoré priam šokujúce proti evanjeliovej viere a zákonom
KC...takže vec má aj tú druhú stránku, o ktorej sa pri
glorifikácii mistra Husa nehovorí - zámerne, lebo sa stal symbolom boja proti
RKC, a tak je to v Čechách dodnes (máte 6. júla štátny Husov sviatok a
deň pracovného pokoja) - Hus rozdelil národ, a to osobnosť národa nikdy
nerobí…na jednej strane 5. júla sviatok vierozvescov sv. Cyrila a Metoda,
ale 6. júla sviatok mistra Jana Husa - naprostá kontraverzia! - boli to ľudia
vo vieroučnej nekompatibilite!...
Předmět diskuze:
“Ateismus je pochopení, že neexistuje žádný věrohodný vědecký ani faktický důkaz existence boha, bohů nebo jiných nadpřirozených jevů a bytostí.”
Ateismus je racionální a pragmatický a humanistický postoj k světu. Racionální v tom, že usiluje o poznání pravdy ( tím odmítá teorie o existenci neprokázaných nadpřirozených bytostí a jevů). Pragmatický, protože za prioritní považuje to, co je užitečné a prospěšné (náboženství to není, už proto, že lidi rozděluje - viz vztahy mezi židovskou vírou, islámem a křesťany). Humanistický proto, že na první místo staví člověka, skutečnou bytost, nedokonalého, ale vyvíjejícího se tvora, jakým jsme my všichni (ne tedy nějakého vymyšleného stvořitele mimo čas a prostor, kterého ani nelze dokázat).
