Už zase by měl člověk bojovat? Proč bojovat? Přece stačí neškodit jiným lidem, prostě žít s jinými lidmi v míru.
Už zase by měl člověk bojovat? Proč bojovat? Přece stačí neškodit jiným lidem, prostě žít s jinými lidmi v míru.
K dosažení spásy, tj. přirozeného jednotného (bezkonfliktního) stavu psychiky to nestačí. K tomu je potřeba se zbavit svého jáství a to představuje boj, poněvadž jáství je jaksi automatické. Boj sám se sebou; se svou nižší, pudovou stránkou.
"Boj sám se sebou"
A co se tak se "sebou" smířit a nebo přestat bojovat ?
Smíření se sebou dosáhneš až tehdy, když ten boj vybojuješ. Tehdy až budou všechny duševní síly v rovnováze, všechny budou kooperovat.
Asi by bylo lépe býti v pokoji, v pokojném míru, to jest ale asi že o tom že nebojovat.
"poněvadž jáství je jaksi automatické" ... absolutně správně. To "jáství" mají všechna zvířata a druh homo Sapiens patří též do světa zvířat. A jako druh zvířete mají někteří jedinci to své "jáství" naprosto přehnané. Je to vidět na současném prezidentovi USA, který nemyslí na nic jiného než na sebe. A není jediný na Zemi.
To "Jáství" a i to "Nad já" vynalezl Sigmund Freud a našel v jeho přehnaném vydání a uplatňování počátek psychických problémů (hysterie) svých pacientů a pacientek. Psychologie od času zakladatele Freuda značně pokročila.
Jestli někdo chce, nebo má potřebu, vnitřně se sebou bojovat, jako třeba bojoval Stevensonův Dr. Jekyll vnitřně s Mr. Hyde, at si poslouží. Osobně nemám rozpolcenou osobnost ... a lituji lidí trpícím tímhle neduhem (chorobou).
Jak se to vezme. Zvířata jáství v psychologickém smyslu nemají, protože nemají já (ego). Řídí se výhradně svými pudy, tedy řídí je příroda. Člověk naproti tomu má kromě těch pudů ještě druhý řídící systém, já, který má svou autonomii a svou nesprávnou činností vychyluje psychickou rovnováhu, kterou pak příroda zas musí vyrovnávat (v rámci homeostáze) a tím vznikají vnitřní konflikty. Vnitřními konflikty trpí v nějaké míře úplně každý člověk, jejich výrazem jsou veškeré strastné stavy, typickým příkladem jsou ale pocity znehodnocení (činnost komplexů). Rozpolcená osobnost je až extrémním případem vnitřního konfliktu, kdy už je ten konflikt tak velký, že nabývá patologických projevů. Proto je potřeba umět svým já vládnout, a ne jen slepě následovat a uspokojovat slastné pudové tendence (povýšenost, pýchu, jáství). Má-li být člověk vyrovnanou osobností. Má-li být absolutně vyrovnaný, až tak, že se už žádné strastné stavy nedostavují, musí absolutně, jednou pro vždy zvítězit nad svými slastnými pudovými tendencemi, a to tak, že jim odejme svou "moc" a přestanou ho oslovovat či zajímat. Bez sebezapření není vyrovnanosti, bez boje není vítězství.
https://epochaplus.cz/mereni-inteligence-zvirat/?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=seznam_distribuce&utm_campaign=asistent
Některá zvířata vnímají své vlastní já a mají schopnost
sebeuvědomění, což potvrzují experimenty jako Gallupův zrcadlový test.

ujasnite si v pravde, čo je "inteligence" - obsahuje stovky vlastností - zviera nemá ani jednu...
Toto vědecky dokázané a je jedno, jestli má zvíře inteligenci 2-3-4
letého lidského dítěte - ale inteligence to je.
A ty s tím nic nenaděláš.

intelekt má tieto vlastnosti: ak chýba čo i len jedna, nie je to
intelektuálne stvorenie
duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové
nadanie,
duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť,
súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť,
schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých
nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie,
schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu,
schopnosť primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v
živote,
rovnováha adaptačných procesov- (adaptačnými procesmi sú: asimilácia,
akomodácia a ekvilibrácia), schopnosť prekonávať ťažkosti v nových
situáciách,
zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, racionálne
myslieť a účinne sa vyrovnávať so svojím prostredím,
globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so
životnými podmienkami,
spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je
podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov funkčných,
štrukturálnych a iných,
schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou,
schopnosť riešiť ťažké problémy,
schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich
vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na
svoje správanie,
myšlienková a úsudková schopnosť človeka,
bezchybný prenos informácií,
súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť
situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať
najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade
správať a konať,
schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania
podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích
schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia
problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách
na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre
mieru skladby týchto schopností,
vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť,
schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy. Skladá sa z
abstraktnej- t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (praktickej)
inteligencie a sociálnej inteligencie.
schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania spôsobom vhodným pre daný
predmet a problém a prípadne ich príslušne spájať (kognitívne
učenie),
schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti,
schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť,
tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa
predtým považovali za neusporiadané,
kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu (pričom intelekt je
"dispozícia k mysleniu vôbec,
schopnosť abstraktne myslieť,
schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na
dosiahnutie cieľov,
miera schopnosti aktéra dosahovať ciele v širokej škále prostredí,
dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach,
mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život,
zlepšovanie sa v priebehu času...
U zvířat jsou pozorovatelné např. tyto:
schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v
ktorých nemožno použiť návykové správanie,
schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu,
schopnosť primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v
živote,
schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou,
schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti,
zlepšovanie sa v priebehu času...
Zvířata samozřejmě mají inteligenci, jinak by nebyli schopné se učit.
je to všetko len na základe pudov, inštinktov, reflexov,
nie je to intelektuálne správanie v plnosti vo vlastnostiach, ktoré som
uviedol....a opakujem, čo i len jedna z vlastností danému zvieraťu chýba,
nie je to intelektuálne stvorenie...
...Boh stvoril v intelekte len človeka, a je známe prečo: aby mal s ním
spoločenstvo, aby ho povolal k sebe do svojho kráľovstva...
Při jednání na základe pudov, inštinktov, reflexov se uplatňují jen vrozené vzorce chování, jenže zvířata se umí během života učit a tím měnit své chování. Umí se třeba i naučit jistým dovednostem, např. medvěd se naučí jezdit na motorce nebo pes či kočka na skateboardu. Jízdu na motorce ani na prknu nejsou jejich vrozeným vzorcem chování, tj. nemají to v pudu/instinktu, ale je to získaná, naučená dovednost. A k tomu, se něco naučit, je potřeba mít inteligenci. Takže zvířata tím, že je možno je vycvičit, že je možno je naučit novým věcem, dokazují, že mají inteligenci.
...a schopnost se učit. Psi pomáhají nevidomým lidem se orientovat ve městě, psi hledají lidi zasypané sněhovou lavinou, psi vyčenichají drogy, nově se zjistilo, že psi dokáži čichem reagovat na choroby člověka ... a v TV předváděli psa (rasu už nevím) který na povel své paní přinesl ze sousední místnosti pojmenovaný předmět. Majitelka dokázala, že její pes rozezná na sto předmětů - příklad: "přines malého medvídka".
Kdysi jsem četl o koňovi který zapřažen do vozu dokázal správně nacouvat vraty do přístěnku (tohle nedokáže ani každý člověk za volantem svého auta).
Asistenční psi dokonce chápou, že jejich pán nevidí a oni že mu nahrazují oči. Vůbec to nejsou žádní blbci.
"Napsal si věci, které nedokážou udělat ani
někteří lidi."

Toto, podle toho jak se zde prezentuješ, nemáš/nedosahuješ ani ty
:
"myšlienková a úsudková schopnosť
človeka"
"zlepšovanie sa v priebehu času"

No a toto : "ak chýba čo i len
jedna, nie je to intelektuálne stvorenie" - "je jen tvůj výmysl a ve wikipedii, z které si to sem dal,
nic takového není - jsi fabulant s podvodním jednáním."

"mentálna
schopnosť trvalo viesť úspešný život"

tuto schopnost odepíráš zvířatům?

Záměrně ignoruješ fakt, že rozdíly v inteligenci různých živočichů, a tedy i člověka, jsou kvantitativní (tj. v míře), a ne kvalitativní (tj. v principu). Nepřeneseš přes srdce, že bys nebyl, jakožto příslušník lidského druhu, něčím extra, co stojí naprosto mimo ostatní formy života, s čím má bůh nějaké extra plány, zatímco ten zbytek je v podstatě jen odpad, vytvořený pouze pro potřeby člověka. To je tvoje křesťanská pýcha, ne pokora!
Už jsem to tu psal, v tomhle testu se tím "já" míní tělo, ale já mluvím o "já" jakožto o psychologické instanci, o egu. V tomhle testu se měří sebeuvědomění ve smyslu uvědomění si svého těla, ale já mluvím o sebeuvědomění ve smyslu uvědomění si toho, že mám vědomí. O sebeuvědomění coby seberegistraci ne svého těla, ale svého vědomí. Takovéto sebeuvědomění představuje vrcholnou fázi vývoje vědomí a předpokládá se jen u člověka.
ad soucet:
.."už jsem to tu psal, v tomhle testu se tím "já" míní tělo, ale já
mluvím o "já" jakožto o psychologické instanci, o egu. V tomhle testu se
měří sebeuvědomění ve smyslu uvědomění si svého těla, ale já mluvím
o sebeuvědomění ve smyslu uvědomění si toho, že mám vědomí. O
sebeuvědomění coby seberegistraci ne svého těla, ale svého vědomí.
Takovéto sebeuvědomění představuje vrcholnou fázi vývoje vědomí a
předpokládá se jen u člověka"..
zoufaly pokus o semanticke oddeleni "psychologicke instance" od telesneho
substratu - uboha to snaha resuscitovat descartovsky dualismus, ktery moderni
veda pohrbila / duch ve stroji divajici se na film jmenem vedomi, ktery si u
toho sam sebe uvedomuje - z hlediska moderni neurobiologie a kognitivni vedy je
to ale cista iluze - to, cemu ty vznesene rikas seberegistrace vedomi a vrcholna
faze vyvoje, neni zadna autonomni duchovni instance, ale pouhy emergentni
produkt vysoce komplexni neuronove site v prefrontalnim kortexu - tvuj pocit, ze
mas jakesi "meta-vedomí" stojici nad telem, je jen biochemicky proces - kdyz ti
mechanicky poskodim mozkovou kuru, nebo ti do prefrontalniho laloku pustim
cileny elektricky proud, cela ta tvoje slavna "psychologicka instance" se v
milisekunde rozpadne na kusy, zmeni se tva osobnost, nebo se tve vedomi smrsti
na uroven ameby - pokud by tve "ja" bylo autonomni instancí, jak by ho mohl tak
snadno zlikvidovat obycejny nedostatek kysliku nebo kapka spravne neurotoxicke
latky, drahy priteli?