už som o tom písal včera: kňazi a rehoľníci sú často bezradní, nevedia, čo pri takýchto obvineniach robiť, nevedia sa brániť, lebo sekulárne súdy sú pochopiteľne proti nim, spracované verejnou mienkou...a v Cirkvi na na 1. mieste pokoj, odmieta ísť do konfliktov, odmieta súdiť sa (je to aj Božia organizácia, a Boh vie, kde je pravda) - takže aj na odporučenie biskupa (alebo i sám biskup) sa nechcú súdiť, a radšej "priznajú" (vysvetlia ako to bolo, opíšu biskupovi úkony, ktoré k danej osobe vykonali, ale odmietajú, žeby mali čo i len najmenší zámer či myšlienka niekoho pohlavne zneužiť) - a tak sa stiahnu do ústrania, biskup ich buď pošle na "poslednú" faru, alebo im zoberie právo verejne slúžiť omše, či vysluhovať sviatosti, ale nakoľko kňazstvo je večná a nezmazateľná sviatosť, títo "postihnutí" kňazi a rehoľníci slúžia omše v súkromí...je to pre nich ťažká životná rana, a opakujem, úder priamo do srdca -ale ak majú čisté svedomie, berú to ako kríž...ak však sami vedia, že sú vinní, tak de facto sami zmiznú z Cirkvi, idú do verejného života niekde na inom mieste teritória - a stáva sa, že po určitom čase vystupujú proti Cirkvi...

,



