tak telesne doráňaný, dobitý a zdevastovaný (ľ tŕním korunovaný)
skutočne zomrel za 3 hodiny finánym udusením...
To mučenie vyzeralo takto (záznamy z rímskych čias): “rímski vojaci
používali biče z kožených remienkov, do ktorých boli vpletené kovové
guľôčky. Keď sa bič dotkol tela, guličky s tŕnmi spôsobovali hlboké
modriny a pomliaždeniny, ktoré sa pri ďalších úderoch roztrhli. Okrem toho
boli na bičoch aj ostré kúsky kostí, ktoré v mäse spôsobovali škaredé
tržné rany. Chrbát bol tak rozbitý, že niektoré hlboké rany občas
obnažili chrbticu. Bičovanie zasiahlo celé telo od ramien cez chrbát po
zadok a zadnú stranu nôh. Bolo to jednoducho príšerné,” opísal v knihe
Leeho Strobela Dr. Alexander Metherell. Mnohé obete rímskeho bičovania
umierali ešte predtým, než ich vôbec stihli ukrižovať....