Ježiška nechajte na pokoji, to nie je téma - hovoríme o jedinom zjavenom Bohu, ktorého v ceom Písme NZ potvrdil aj Ježiš, ktorý nám ho predstavil, vrcholne ako lásku - a tak len v tomto Bohu sme aj krstení (s nezmazateľnou pečaťou tohto Boha), stávame sa jeho deti a priatelia, nie otroci, a len a jedine v tomto Bohu máme nádej, inak by sme boli objekty zúfalstva, bez perspektívy, žili v strachu, nevedeli by sme, čo sme, prečo sme, prečo vôbec žijeme, aký zmysel má náš život a všetko v ňom - prečo milujeme, sme milosrdní, prečo sa správame podľa svedomia a srdca, v spravodlivosti, prečo máme svetské právo a mravnú zodpovednosť, aký má náš život vôbec zmysel...

,
tedy nic pro mne ten násilný nedobrovolný akt
neznamená

ohledně babičky a dědečka docela
úspěšně
a já skousla - no, tu bolest nikomu
nepřeju!! Vsedě na koberci jsem vrazila prsty do pusy a protézu vyrvala ven.
Kuba na mne čuměl s otevřenou pusou ale já si ho moc nevšímala a zdrhala
do koupelny, umyla protézu, vypláchla pusu a zuby opět nasadila. Kuba se
vzpamatoval a utíkal po schodech nahoru. Za okamžik byl nazpět i s babičkou!
Ivanka byla celá vyjevená: "Prosím ťa, možeš mně řécť, co jsi
udělala?? Kuba přiletěl jak větr a žeprý "babičko, to musíš vidět, co
stařenka udělala!! To si ešče neviděla!!!" Tak mně prosímťa řekni, CO
JSI UDĚLALA??" Já také chvíli nechápala a pak mně to docvaklo: "No,
VYTÁHLA SEM ZUBY"
Díky.