ad.: ap. Pavel krásne a výstižne píše o viere v Boha: veriť v Boha sa
nedá v pýche a v absencii nádeje a lásky:
Žid 11,
1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím,
co nevidíme.
3 Ve víře chápeme, že Božím slovem byly založeny světy, takže to, na co
hledíme, nevzniklo z viditelného.
...viera nepozná atribúty racionality alebo iracionality, vo viere sú
atribúty nádeje a lásky, istota v to, čo nevidíme, pochopenie
toho, že vonkajší svet a Vesmír nie sú dielom náhody (a prý nejakej
nevyhnutelnosti), ale sú Božím stvorením s jasným a nemeniteľným
cieľom...
vo viere dúfame a sme presvedčení o láske Boha k nám skrze
Krista, o milosti, milosrdenstve a ospravedlnení Bohom skrze Krista, a finálne
o spáse skrze Krista: - viera je teda o nádeji a Božej láske k nám - že
Boh nás miluje aj napriek hriechu a povoláva nás ku spáse...
viera - to už nie je o strachu, neistote, panike života, ani o otroctve, ale
o priateľstve Boha a človeka tu na zemi, ale hlavne v nebi s
Bohom naveky…