1. Ateisté především chtějí vědět, jak to skutečně bylo. Prostě jim nestačí nějaké mýty a pohádky a staré báje
1. ateista a teista/veriaci sa dozvedá z historických dôkazov a z
historickej skúsenosti miliárd ľudí (oni si to nevymysleli), jak to
skutočne bolo, a tak nie sú to pohádky, ani báje - sú to informácie z
minulosti, ktoré sú tu 2000 (NZ), a viac ako 2000 rokov (SZ), ktoré sa
prepisovali stáročiami, nie s to teda veci vymyslené, ale historické, je v
tom teda história (a tak i veda), sú to aj dejinné praktické skúsenosti
viery miliárd ľudí, a tieto veci sa stále dokazujú a objasňujú, poznatky
naplňujú...
...ide tu i o o to, že v týchto skutočných informáciách je vpečatená a
zakorenená aj viera, ktorá je pokladom, pretože všetko je to o skúsenosti
svetských dejín, i skúsenosti dejín viery, ktorá umožňuje človeku žiť,
veriť v život a v jeho zmysel tu (aktuálny život) i POTOM (po pozemskej
smrti) - veriť, že život nie je náhoda, ale život je v poslaní osobitne
pre každého s plánom vykonať pozitívne dielo naprogramovaného mu Bohom (on
si nás každého osobitne zamiloval už pred stvorením sveta, ako píše ap.
Pavel v liste Efezanom) na základe talentov/chariziem, ktoré každý dostal
osobitne podľa vôle Boha, výnimočne tak, ako to rozhodol Boh, - a jeho
povinnosťou je v programe spásy využiť tieto charizmy pre osobné
dobro, dobro človeka/blížnych, ako i dobro spoločnosti - v
biblickom zjavení ide teda osobitne o zmysluplný program Boha, ktorý musíme
(je to príkaz) každý osobitne podľa talentov napĺňať a plniť do konca
pozemského života - pre konečný cieľ, ktorým je spása....


