OK, rozumiem, a rozumieme všetci, je to pre danú ženu v prvej fáze
obrovská trauma, ale vieme, že aj traumy nemusia trvať dlho, a končia,
často sa menia na radosť, Kristov Duch je silnejší - novonarodené dieťa je
viac ako trauma...iste, mnohé ženy ostanú v traume a nenávisti, idú na
potrat, alebo si nechajú to dieťa, a nemajú ho radi - dajú ho do
opatrovníctva alebo do ústavu...ale sú tisíce žien, ktoré si ho
ponechajú, vo viere v Krista (alebo len v láske) majú k nemu lásku, si
dieťa ponechajú a zažijú životnú radosť - vtedy, ako mnohé takéto ženy
hovoria, stane sa zázrak, dieťaťu sú darované veľké dary Ducha
(hudobníci, umelci, experti v rôznej činnosti) - Boh to zariadi - vráti tej
žene t obetu, že si dieťa ponechala, a dieťa je pre ňu radosť, je to aj
radosť rodiny i štátu..sú to veci často nepochopiteľné, ale hodne sa
stávajú, Boh je láska, ak sa koná v jeho láske, zlo sa obráti na
dobro...