otázky: prečo niekto verí v Boha, a prečo i neverí?: k
viere sa okamžite neprihlasujeme, viera je dar Boha/Ducha Svätého, a tak
vieru prijímame, alebo neprijímame, a potom sa k nej hlásime, či
nehlásime...
...prijatie viery nie je jednoduché, predpokladá osobnú dispozíciu k viere,
zrodenie alebo prerodenie v Duchu Svätom...čo sa týka tej "osobnej
dispozície" je v tom mnoho faktorov prameniacich z rozumu, vôle (niečím
podložené), dispozícii srdca, z mnohých informácií a znalostí mystérií
a skutočností života, z vedeckých i nevedeckých znalostí, - i z vedomosti
o Bohu, o jeho zjavení človeku...je to komplexný proces, a domnievam sa aj z
osobnej skúsenosti - že viera sa dáva do pripraveného srdca v určitej
duchovnej dispozícii - dáva sa tam, kde je pokora, trpezlivosť, tichosť,
nezaujatosť, úprimnosť, rešpekt k mravnosti, určité odosobnenie sa od
vecí vonkajšieho sveta, kde sa potenciálny prijímateľ viery motivuje dobrom
- pre lásku nielen k sebe, ale hlavne k druhým, kde je silná motivácia a
rozhodnutie pre spravodlivosť a mravnosť, kde nie je v programe malicherné
dohadovanie sa s Bohom - prečo to, alebo to spravil, nespravil, prečo to
nespravil, samé výčitky k Bohu, a pod.. - viera v Boha je zrelosť ducha, je
o serióznosti prístupu, i úcte k tomu, čo je o Bohu známe, nie
dohadovanie...teda viera je o rešpekte, nie dešpekte!....





Jo nedávno tady byla řeč jaký je to
otec ten Andrejko, nechal unést syna na Krym ( ve 34 letech)









Zákeřně a potměšile jedovatá, halící se do hávu poživatelného
medvědího česneku.



