Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Francis Collins: The Language of God/Řeč Boha), BioLogos, Theistická evoluce (1)
V niekoľkých pokračovaniach sa budem venovať zaujímavým vedeckým i teistickým názorom (polemika vedy a viery v rámci najnovšej teórie existencie tohto sveta a Vesmíru, vysvetlenia pojmu Boha-Stvoriteľa pod názvom BioLogos, atribútom tejto predstavy Boha-Stvoriteľa, ako aj pojmom theistické evoluce v podaní a predstavách renomovaného USA-molekulárneho biologa Dr. Francisa Collinsa, známeho vo vedeckej komunite ako "dešifrátora" genetického kodu/genomu človeka (r. 2003 a nasledujúce)... svoje predstavy o Bohu Stvoriteľovi a stvorení (včetne existencie živej hmoty, jej fungovanie skrze genetický kód a jeho expresiu) publikoval vo svojej knihe/bestseller The Language of God/Řeč Boha)....

v biblickom ponímaní, ako aj z historickej skúsenosti života človeka (a veda to nemôže vylúčiť, lebo viera v Boha nie je jej predmetom výskumu) je viera v Boha (dôraz na tom, že jediného Boha Stvoriteľa, Boha zjaveného v Biblii) je v súlade s prirodzeným rozumom a vôľou človeka - rozum a vôľa so svojím svedomím náboženstvo/vieru neodmietajú - naopak, v povedomí človeka je existencia určitá predstava Boha už od počiatku ľudskej existencie...
...ak berieme náboženstvo/vieru ako vzťah rozumového človeka k Bohu ako k prvotnému počiatku, a ako k poslednému cieľu (spoločenstvo s Bohom je cieľ života veriaceho), potom sa presviedčame, že tento vzťah je "zakódovaný" v samej identite a prirodzenosti človeka, ide teda o ontologický vzťah - naviac, rozumný a slobodný človek má naviac k Bohu (ak žije vo viere) aj vzťah morálny, teda Boh je (mal by byť) pre neho najvyššia morálna autorita, pretože sám je (podľa Biblie) autorom prirodzenej morálky, a pochopiteľne morálky Desatora a lásky k Bohu a k blížnemu...

...vo vedeckej i nevedeckej sfére vzniká základná otázka: ako je možné, aká je to sila, schopnosť, že z relatívne jednoduchých anorganických a organických prvkov a následne molekúl (ktoré máme na polici v labáku v plastových skúmavkách, či nádobkách) vzniká život? - nepredstaviteľné, ako hovorí mimoiného aj Franciss Collins (dešifrátor genetického kodu človeka/2003 (a v následných rokoch spresnovanie zloženia genetického kodu človeka): život - jeho genetické, metabolické a fyziologické funkcie vieme popísať dostatočne presne, ale nevieme nič, ako principiálne fungujú v rámci striktnej molekulárno-genetickej, biochemickej a imunologickej organizácie bunky s určitým cieľom - t.j. ich transformácia do takých mol-gen, biochem a imunol mechanizmov, ako sú vo funkcii v rámci života organizmu - na základe organizácie buniek do orgánov, a tak ich presnej orgánovej funkcie, a následne do funkcie celého organizmu...sú to doteraz nepochopiteľné tajomstvá života, aká moc, či sila to organizuje do funkčnosti...

dnes už i vo vedeckej komunite sú názory (pochopiteľne nie v rámci vedy), že: žijeme vo svete, Vesmíre, ktorého pravidlá boli stvorené absolútnou inteligenciou, i možno v rámci astrofyzikálnej teórie - "Veľkým Treskom") - to, čo dnes nazývame ako náhoda, už nedáva, a nebude vo vonkajšom svete dávať žiadny zmysel - nič nie je na náhode, lebo náhoda nemôže nič zmysluplné vytvárať, "náhoda" je len prirodzený akt v komplexe účinku fyzikálno-chemických zákonov, náhoda nevedie k tvorbe systematickej neživej- ale hlavne fyziologicky funkčnej organizovanej živej hmoty, zvlášť organizovanej živej hmoty, ktorý myslí, plánuje, rozhoduje sa podľa svedomia...
...i logika hovorí, že náš svet funguje podle plánu vyššej univerzálnej inteligencie, podľa jej projektu premysleného a aplikovaného do detailov, - projekt, ktorý je zahrnutý v- a riadi sa prírodnými/ves­mírnymi zákonmi, vytvorených absolútnou osobnou múdrosťou - onou najvyššou inteligenciou tak musí byť absolútna inteligencia, v žido-kresťanstve nazývaná Boh..mnoho vedcov sa zaoberá týmito otázkami...

viera a veda, - je rozdiel myslieť v dimenziách tohto hmotného sveta, s ktorým nás oboznamuje veda vs v dimenziách iného nehmotného/duchov­ného/transcen­dentálneho sveta, ktorý je buď založený na hmotnom svete (nervová a intelektuálna činnosť človeka), ale i nemusí byť (dimenzie viery v Boha)..preto to prvé myslenie je prirodzené - ľudské, lebo je materiálne-racionálne, kým to druhé je nehmotné, prechádza do abstrakcie, do viery, a nie je k nemu prirodzený ani vedecký dôkaz...
...lenže aj veci hmotného sveta majú mnoho mystérií - systém sofistikovaného programu života, za ktorým je niekto "vyšší"? - rozumnejší? niekto?, kto vie všetko, a je o všetkom? - sú to však už otázky viery...
...žido-kresťanstvo hovorí o viere v Boha, ktorý vníma ako dar - je pre všetkých (je ponúknutá každému), ale nie všetci tento dar majú (= vieru neprijímajú), lebo prijatie viery predpokladá viac vecí - vedomosti o Biblii, ale hlavne pokoru, ...pýcha je jej nepriateľom...
...veda pracuje v akejsi "pýche", privlastňuje si vedu tak, že v jej skúmaní pojem "stvorenie"nemá miesto, odmieta ho (lebo si zadefinovala, že stvorenie a jeho konateľ nie je objektom/predmetom jej výskumu) odmieta toho, kto sa v žido-kresťanstve nazýva Boh - veda neverí v Boha, ale je otázka: existovala by veda bez stvorenia? bez Boha? - vieme, že veda skúma len to, čo je, nič nevytvára, - nie je Boh tvorcom vedy, nie je veda založená na jeho múdrosti?... a tak vzniká paradox! - viera a veda sú v ľudskom nevereckom ponímaní v kontraverzii, ale rozum napovedá, že sa de facto sa doplňujú, neprotirečia si - lebo veda odhaľuje len to, čo jej ponúka k odhaleniu Boh, inak by nemala čo skúmať...

Boh a veda: veda (hlavne prírodné vedy) predpokladá, že tento svet a Vesmír je večný (čo pramení z pohľadu vedy z večnosti hmoty), že je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré sú spájané s večnou hmotou - z pozície vedy je vznik života (i človeka) považovaný ako výsledok samovoľnej evolúcie hmoty...
...veda do svojich metód nezačleňuje existenciu Boha, Božie pôsobenie, Boh tak nie je objektom/predmetom výskumu vedy, veda nemá na to metódy, aby ho dokazovala - veda tak nedokazuje, a nikdy nedokáže, že Boh existuje, či neexistuje, keďže nie je objektom vedy, nie je objektom vedeckých metód, teórií, hypotéz a sporov, pretože vedu presahuje, je nad vedou, - ale Boh je pôvodcom vedy, lebo práve veda odhaľuje to, čo je výsledkom činnosti Boha - jeho stvorenie, prírodné zákony, ktoré veda skúma..- veda teda nemôže ani poprieť existenciu Boha, Boh a veda sú na sebe závislé, ale každý hovorí o svete a Vesmíre z inej pozície - Boh je Stvoriteľ, ale veda skúma toto stvorenie - veda bez Boha by neexistovala, lebo by nemala čo skúmať...

Ateizmus predpokladá neexistenciu Boha, a tak tvrdí:

1. Vesmír vznikol náhodne alebo nedokázateľnou nutnosťou bez dôvodu a cieľa,
2. usporiadanosť a logické zákonitosti vo Vesmíre nemajú plán a cieľ,
3. hmota je večná a sama náhodne vyprodukovala život, jeho druhy evolúciou,
4. duchovné vlastnosti človeka ako s svedomie, schopnosť nezištne milovať a slobodná vôľa nemajú žiadny základ, vznikli bez vzoru a zmyslu...

....teda za ateistickým pohľadom, prameniacim z uvedených téz ateizmu, je tvrdenie, že neexistuje večný život, a tým ani trvalý zmysel života - veriaci človek verí v- a zveruje život do rúk svojho Stvoriteľa, a z toho pramení viera, že v Bohu pramení existencia človeka z prvotnej príčiny, a tou je Boh, a tak človek, ako najvyššie stvorenie Boha, má svoj existenciálny dôvod a cieľ, a z toho aj zmysel života...

na jednom ze zdejších for ateisti definujú ateizmus ako: “ateismus je pochopení, že neexistuje žádný věrohodný vědecký ani faktický důkaz existence boha, bohů nebo jiných nadpřirozených jevů a bytostí.” Ateismus je racionální a pragmatický a humanistický postoj k světu. Racionální v tom, že usiluje o poznání pravdy ( tím odmítá teorie o existenci neprokázaných nadpřirozených bytostí a jevů). Pragmatický, protože za prioritní považuje to, co je užitečné a prospěšné (náboženství to není, už proto, že lidi rozděluje - viz vztahy mezi židovskou vírou, islámem a křesťany). Humanistický proto, že na první místo staví člověka, skutečnou bytost, nedokonalého, ale vyvíjejícího se tvora, jakým jsme my všichni (ne tedy nějakého vymyšleného stvořitele mimo čas a prostor, kterého ani nelze dokázat)....
...ako je z textu vidieť, je to účelová definícia ateizmu, ktorá síce hovorí, čo všetko ateizmus zahrňuje, čo je, čo obsahuje, teda hovorí de facto o tom, čo je táto filozofia, ideológia či svetonázor, hovorí o postojoch k vonkajšiemu svetu - len vychádza z existencie vecí a javov vonkajšieho sveta, ale nehovorí, ako vznikol svet, Vesmír, čo je jeho príčinou, aký je jeho zmysel - t.j. prečo sú tieto veci a javy, ako vznikli, kde je ich pôvod, čo je život, a pod....ateizmus len niečo tvrdí (všetko je ako je, že je), ale nejde do podstaty vecí a javov sveta - kde je pôvod a príčina týchto vecí a javov, a prečo to všetko je, ako to vzniklo, ako to je...ateizmus je len špekulatívna ideológia, ktorá sa nezamýšľa na príčinnosť príčin, a dôvodu existencie vonkajšieho sveta...

Výroky o ateizme:
Kto nemá národ, ten nemá ani Boha! Buďte si istí, že všetci tí, čo prestanú chápať svoj národ a strácajú s ním spojenie, strácajú zároveň vieru otcovskú, stávajú sa buď ateistami, alebo ľahostajnými. (Fiodor Michajlovič Dostojevskij),
Je to tak. Lenže hluk, zmätok a ustavičný zhon modernej spoločnosti sú prejavom v nej panujúceho ovzdušia a jej najväčších hriechov: ateizmu a beznádeje. (Thomas Feverel Merton),
Emocionálne som ateista. Nemám žiadne fakty, aby som dokázal, že Boh neexistuje, ale tak silne to tuším, že nechcem strácať čas. (Isaac Asimov),
Myslieť si, že žijeme v ateistickej dobe, je omyl. Žijeme v dobe silne religióznej, ale hlavne v Európe čím ďalej tým menej kresťanskej (Max Kašparů),
Nestretol som sa ešte nikde s hodnotou, ktorá by bola motivovaná ateizmom. Nepoznám ani jednu, hoc aj jednoduchú skladbu či skutok, za ktorým by bolo napísané: konám to mimo Boha, mimo Božej lásky! (Max Kašparů)...

Viera v Boha zjavená v Kristovi - v konfrontácii s nevierou (9) ..existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod pre ateizmus uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia, včetne osobných dôvodov...- niektorí usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet ako s teistickým - na podporu tohto názoru napr. uvádzajú, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky sveta, života pomocou prírodných vied, ktoré si z ateistického postoja akokeby privlastňovali - veda je vraj len ateistická a podporuje ich dôvody pre ateistické vnímanie sveta - čo je výhoda, než vnímať svet pomocou nadprirodzených síl a viery...
...k morálnym dôvodom pre ateizmus často argumentujú tým, že sú mnohé prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho postoja k svetu, a dávanie prednosti ateistického pohľadu na svet a žitia v ateizme pred teistickým prináša podľa nich pozitívne dôsledky pre osobný i spoločenský život...pocho­piteľne, je to na diskusiu, a iste sa nájde mnoho argumentov, že toto neplatí, resp. nemusí platiť...