Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (72): sloboda
rozumu a vôle pre vieru v Boha alebo nevieru/ateismus*...od samého
začiatku svojej existencie mal človek v reakcii na vonkajšie prostredie jeho
života viac-menej tušenie existencie niečoho/niekoho nad ním, kto
ovplyvňuje jeho život, riadi prírodu, a vyvodzoval z toho dôsledky -
ľudstvo od počiatku bolo teda "ná-božné" (vždy v ňom bola určitá
neznáma "iskra" smerom k Bohu/bohom, to znamená, že sa snažilo Boha
(božstvo či božstvá) uctievať a zariaďovať svoj život podľa toho, čo
poznali, a čo si mysleli, a predpokladali, že ide božskú vôľu...
...nábo-ženstvo vzniká vtedy, ak sa človek (ľudské spoločenstvo)
otvorí pre božskú skutočnosť, ktorá ho obklopuje, a v ktorej
žije - táto otvorenosť tvorí prvý predpoklad viery...v bežnej reči má
slovo „viera“ široký zmysel, a často sa stotožňuje s náboženstvom
(akýsi vzťah k Bohu/bohom), alebo odmieta toto uvažovanie i vzťah
(neviera/a-teizmus)...
...viera sa v tomto poňatí ešte nechápe kresťansky ako odovzdanie
sa človeka Bohu, vrcholne v Kristovi..z dejín vieme, že Boh sám
seba zjavuje v rôznych formách prístupu k človeku, ktoré človek svojím
spôsobom v rámci dejín, v prostredí, v ktorom žije, vyhodnotí...z pozície
viery sa všeobecne prijíma, že kresťanský prístup k Bohu v Kristovi je
vrcholom vnímania vzťahu Boh-človek...
...z praktického prístupu k viere vieme, že Boh sa človeku
nevnucuje, ale na druhej strane človek cíti akúsi túžbu, príklon
k uznaniu existencie Boha, jeho vplyvu"na život, a tu potom vzniká otázka
slobodného rozhodnutia vo vzťahu k Bohu: 1. Boha môže poprieť, t. j.
nepočíta s Bohom, ide teda o ateizmus, 2. v jeho rozume a vôli môže nastať
aj možnosť, že sa obráti k Bohu, a Boha prijme, - teda v slobode rozhodnutia
rozumu a vôle je vo vzťahu k Bohu možnosť neprijať/prijať ho vo
viere...
