Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (72): sloboda rozumu a vôle pre vieru v Boha alebo nevieru/ateis­mus*...od samého začiatku svojej existencie mal človek v reakcii na vonkajšie prostredie jeho života viac-menej tušenie existencie niečoho/niekoho nad ním, kto ovplyvňuje jeho život, riadi prírodu, a vyvodzoval z toho dôsledky - ľudstvo od počiatku bolo teda "ná-božné" (vždy v ňom bola určitá neznáma "iskra" smerom k Bohu/bohom, to znamená, že sa snažilo Boha (božstvo či božstvá) uctievať a zariaďovať svoj život podľa toho, čo poznali, a čo si mysleli, a predpokladali, že ide božskú vôľu...
...nábo-ženstvo vzniká vtedy, ak sa človek (ľudské spoločenstvo) otvorí pre božskú skutočnosť, ktorá ho obklopuje, a v ktorej žije - táto otvorenosť tvorí prvý predpoklad viery...v bežnej reči má slovo „viera“ široký zmysel, a často sa stotožňuje s náboženstvom (akýsi vzťah k Bohu/bohom), alebo odmieta toto uvažovanie i vzťah (neviera/a-teizmus)...
...viera sa v tomto poňatí ešte nechápe kresťansky ako odovzdanie sa človeka Bohu, vrcholne v Kristovi..z dejín vieme, že Boh sám seba zjavuje v rôznych formách prístupu k človeku, ktoré človek svojím spôsobom v rámci dejín, v prostredí, v ktorom žije, vyhodnotí...z pozície viery sa všeobecne prijíma, že kresťanský prístup k Bohu v Kristovi je vrcholom vnímania vzťahu Boh-človek...
...z praktického prístupu k viere vieme, že Boh sa človeku nevnucuje, ale na druhej strane človek cíti akúsi túžbu, príklon k uznaniu existencie Boha, jeho vplyvu"na život, a tu potom vzniká otázka slobodného rozhodnutia vo vzťahu k Bohu: 1. Boha môže poprieť, t. j. nepočíta s Bohom, ide teda o ateizmus, 2. v jeho rozume a vôli môže nastať aj možnosť, že sa obráti k Bohu, a Boha prijme, - teda v slobode rozhodnutia rozumu a vôle je vo vzťahu k Bohu možnosť neprijať/prijať ho vo viere...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (71): živočíšne druhy:..často sa vedecky debatuje otázka o živočíšnych druhoch, o možnosti vzniku nových druhov z "nižších" druhov skrze evolúciu...
...či je však vznik nových druhov z molekulárno-genetického a biochemického hľadiska možný, na túto tému sa dá vedecky intenzívne debatovať, a vysvetľovať veci hlavne z dvoch pozícií: 1. už vzniknuté druhy sú stále, nemeniteľné, 2. možnosť tvorby nových druhov tzv. evolúciou...
...ak sa na to pozrieme detailne, živočíšny druh je naprosto stabilná taxonomická jednotka, jeho stabilita je zabezpečená viacerými molekulárno-genetickými a biochemickými mechanizmami na úrovni DNA - čo vedie k stabilite genomu, ktorú zaručujú viacstupňové opravné genetické mechanizmy ("genetic DNA repair mechanisms"), ktorých je niekoľko druhov + opravy spätnou väzbou ("feed back DNA mechanisms/con­trols") a opravujú všetky možné zmeny/poškodenia DNA v rámci druhu v rôznych situáciách a podmienok života...stabilita genomu je podporená aj biochemickými (metabolizmus) kontrolnými mechanizmami, ktoré vylučujú molekulárno-genetické bielkovinové (a iné) produkty v živote daného druhu v prípade poruchy zloženia (poškodenia) genomu...
...dá sa teda povedať, a je to vedecky potvrdené, že žiadny genetický "tlak" (z vnútorného a vonkajšieho prostredia) "neprerazí" tieto DNA opravné/kontrolné mechanizmy pre udržiavanie stability genomu, aby vznikol nový druh...
... je však známe, že určitá vedecká komunita molekulárnej biológie pripúšťa (hoci nemá dôkazy), že práve niektoré zmeny v DNA genome za špecifických podmienok sa vyhnú genetickej oprave s možnosťou novej "distribúcie" génov v DNA druhu, a tak s možnosťou vzniku nového druhu - čo je však skrze viacnásobnú vzájomnú kontrolu genomu nemožné (alebo nepredstaviteľné), lebo tieto vážne zmeny/poškodenia (ktoré by mali viesť k vzniku nového druhu) nie je možné opraviť, a tak organizmus hynie...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (70): život:...ako bol viackrát povedané, nikto doteraz nedefinoval život, nevieme (ani prírodné, ani humanitné vedy), čo je život, ako ho principiálne definovať, aj keď si všetci myslíme, že intuitívne vieme, čo slovo „život“/„živý“ znamená - de facto nevieme, je to záhada...
...živé je niečo, keď dokáže mať a aplikovať program postavený na DNA/RNA genóme - v zložení genomu je na báze prvkov Mendelejevovej sústavy (okolo 30 prvkov a z nich anorganické a komplikovanejšie bioorganické zložky) program pre organizovaný plán existencie života, - program určujúci jednak zložky všetkého živého, program pre aplikáciu a improvizáciu v reaktivite na dané prostredie, program, ktorý dokáže uskutočniť molekulárno-genetické, metabolické reakcie (s uplatnením a s pohybom energie pre metabolizmus - pre syntézu všetkých potrebných zložiek pre život), - program, ktorý dáva organizmu schopnosť rozmnožiť sa, regenerovať sa (kompenzovať stratu energie), adaptovať sa vo veľkej rýchlosti na vonkajšie prostredie obrovským množstvom sebakontrolovaných reakcií ("feed-back" reakcie) a iných typov reakcií, ako aj mať program pre schopnosť izolovať sa, reagovať na- a existovať v danom prostredí - a to variabilnou improvizáciou v reaktivite, a tak žiť, a trvale život udržiavať...
...je to všetko popis, ako sa čo charakterizuje život, poznáme všetky jeho zložky (i molekulárno-genetické a biochemické reakcie, ako sa prejavuje, čo potrebuje - ale principiálne nevieme, čo je život, veda je tu v koncoch, neodpovedala- a zrejme nikdy na to neodpovie...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (69): produkcia a využitie energie pre život (metabolizmus)­...všetky živé organizmy (na úrovni buniek a orgánov) majú rovnomerné rozloženie a rovnováhu chemických (anorganických a bioorganických) látok v tele pre molelulárno-genetické, biochemické/me­tabolizmus a imunologické reakcie - toto rozloženie a rovnováha je dynamická a stále sa mení v závislosti na potrebách zložiek (pre zabezpečenie energie v bunkách) pre metabolizmus ako otvorený systém pre tvorbu stavebných zložiek (membránových - proteínových, lipidických a proteínovo-lipidických) systémov buniek pre tvorbu DNA/RNA genomu a metabolizmus...
...väčšina molekulárno-genetických a biochemických reakcií dynamicky prebieha vo vnútri buniek a k ich uskutočneniu je potrebný hlavne trvalý prísun kyslíka, rôznych iónov, katalyzátorov z vonkajšieho prostredia, či už pre výrobu energetickej zložky ATP (adenozíntrifosfát) v oxidatívnej fosforylácii (u rastlín), a výroby ATP v mitochondriách a v cytoplazme (u živočíchov) - v bunkách ide teda o trvalý otvorený systém s potrebou stáleho prísunu energie pre život buniek/orgánov/or­ganizmu..tieto systémy sú univerzálne pre rastliny, zvieratá i človeka, a sú základom existencie života na Zemi..ide teda o nesmierne "premyslený" sofistikovaný energetický systém pre tvorbu a existenciu života - je to základný pilier života na Zemi, ktorý vieme popísať, ale principiálne (schopnosť tvorby a existencie života ako takého (na základe chemických zložiek a energie) nič o ňom nevieme, je záhadou...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (68): kompartmentali­zácia...z biologických, biochemických a imunologických experimentov vieme, že všetky molekulárno-genetické, biochemické a imunologické reakcie v živých bunkách prebiehajú v tzv. kompartmentoch - v oddelených častiach buniek (membránové štruktúry v cytoplazme bunky alebo v samej cytoplazme bunky), ohraničených lipidickými/tu­kovými (hlavne fosfolipidy) alebo lipidicko-proteínovými membránami pre aktívny transport tisícov druhov bioorganických a anorganických látok pre finálne molekulárno-genetické (pre tvorbu genomu /v jadre bunky), biochemické/me­tabolické (výrobu energie buniek/orgánov (hlavne v mitochondriách) a imunologické reakcie v bunkách a tak i celého organizmu, alebo imunologické rekcie na úrovni buniek a syntézy imunologických zložiek pre imunologické reakcie (reaktanty pre imunologické reakcie) v bunkách alebo mimo buniek (v krvnom systéme)...
...z vedeckých poznatkov vieme, že tieto látky prechádzajú energetickými transportnými systémami v membránach do vnútra bunky (do cytoplazmy s cytoplazmatickými štruktúrami hlavne bunkového jadra, mitochondrií a a iných membránových štruktúr bunky...
...vedecké výsledky potvrdzujú, že bunkové membrány môžu aj zabrániť prechodu látok nežiadúcich alebo toxických reguláciou transportných systémov, a tak i ochraňovať bunku/orgán/or­ganizmus...kom­partmerizácia buniek spolu s funkciou bunkových membrán zabezpečuje správny smer chodu molekulárno-genetických (pre genom), biochemických (pre metabolizmus) a imunologických reakcií (pre imunologické odpoveď) a ich intenzitu transportov (do bunky a von z bunky), tiež správnu koncentráciu reagujúcich látok...
...tu sa dá povedať, že tento nesmierne komplikovaný systém kompartmentov bunky a molekulárno-genetických, biochemických a imunologické reakcií v nich vzbudzujú vedecký úžas nad dokonalosťou tejto kreácie bunkových systémov pre tvorbu látok, štruktúr a energie v mikrorozmeroch (niekoľko sto- až desaťtisícin milimetra)...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (67): systémy života: adaptácia a Improvizácia:­...živý organizmus existuje v prostredí, do ktorého bol v prvopočiatku daný (stvorením? vývojom?), resp. splodený a následným plodením do jeho existencie v dejinách, a tak sa stáva významnou zložkou prostredia, ktoré špecifickým spôsobom ovplyvňuje, ale na zmeny prostredia musí aj reagovať - musí mať schopnosť adaptovať sa a improvizovať na základe aktivity rôznych typov molekulárno genetických, biochemických a imunologických zmien v metabolizme, a tak i následne skrze vegetatívne reakcie (rastliny), inštinkty, reflexy a pudy (zvieratá), či vedome na základe intelektuálneho poznávania (človek) prostredia (vnímanie, chápanie javov a okolností, vyvodzovanie záverov pre reakciu) skrze aktivitu nesmierne zložitého organizovaného nervového systému (CNS a PNS), a tak i zmeniť parciálne genom skrze zmeny (ktoré nezasahujú do existencie druhu ako takého) v genetickom kóde/genome...
...život na zemi sa teda udržuje stabilitou genomu (skrze opravné mechanizmy pri možnej poruche genomu) tak, že sa nemení genom pre charakterizáciu a definíciu druhu, ale mení sa v určitých mikro-zmenách (mutácie genomu, ktoré neatakujú genom pre druh), - teda dochádza k mikrozmenám genomu pre adaptáciu a improvizáciu správania sa daného druhu v danom prostredí...
...molekulárna biológia a biochémia a imunológia sledujú tieto zákonitosti ako úžas mystéria existencie života, jeho prispôsobovanie sa prostrediu i mikrogenetickými zmenami bez straty existencie organizmu ako druhu...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (66): systémy života: ...prírodné vedy sa väčšinou zhodujú, že živé organizmy sa vyznačujú dynamickými vlastnosťami:
.metabolizmus (schopnosť získavať energiu zo živín pre svoje životné pochody...
.schopnosť reprodukcie,
.schopnosť mutácie (zmeny dedičnej informácie),
.individualizácia (jasná oddelenosť od okolia),
.možnosť rastu, diferenciácie (i diferenciácia buniek do jednotlivých orgánov),
.sila aktívne odpovedať (adaptácia) na zmeny prostredia,
...nie každý živý organizmus musí mať uvedené všetky uvedené vlastnosti - život však napriek tomu je pomerne ťažké definovať, aj keď si všetci myslíme, že intuitívne vieme, čo slovo „život“/„živý“ znamená.. nevieme, nepoznáme podstatu života, vieme ho len z pozície molekulárnej biológie, biochémie, imunológie, fyziky, chémie popísať, dnes už hodne podrobne (vieme už prakticky o všetkom, čo sa deje v organizme v rámci uvedených vied, ale podstata života nám uniká) - je to mystérium, obrovské tajomstvo nad našimi zmyslami, nad vedou..je za tým nejaký rozum, príčina, nejaký cieľ prečo to začína, a prečo je v tom i program ukončenia - smrti a zániku všetkého, čo je...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (65): 1. Program života...Program života je organizovaný systém nesmierne komplikovaných organických a anorganických zložiek života/biomolekúl a ich vzťahov, reakcií a interakcií pretrvávajúcich v čase..
...program pozemských živých organizmov je výlučne daný genetickým kódom/genómom = súborom deoxyribonukleových a ribonukleových kyselín (DNA/RNA) a ich zjednotených komplexných zložiek – génov – kódujúcich (určujúcich) jednotlivé časti genómu, ale aj ich vzájomné interakcie..tento Program živých organizmov sa "kopíruje" (replikuje, zdvojuje) pri prechode z jednej generácie na druhú daného druhu, a zostáva trvale zachovaný vo všetkých následných generáciách, i keď v ňom môžu nastávať určité cielené i necielené zmeny (mutácie génov, translokácie génov, a iné fyzikálno-chemické DNA/RNA zmeny)...
...genóm DNA teda má svoj kód a ním určujú všetko následné v prejavení genetického kódu (expresii) do ostatných zložiek života - zložiek, na ktorých je závislý život (bielkoviny, sacharidy, tuky, a mnoho (tisíce) iných zložitých i jednoduchších organických (i anorganických) molekúl/biomo­lekúl... v DNA je tento program stabilný (v rámci druhu) po celú dobu života druhu na zemi...
...dá sa povedať, že tento "Program života" (jeho podstata/princíp) je doteraz, hoci je v prírodných vedách popísateľný (vedecky popisujeme jeho prejavy molekulárno-genetickými, biochemickými/me­tabolickými a imunologickými reakciami), ale je principiálne (jeho pôvod, podstata a zmysel) neznámy, nepochopiteľný, nedefinovateľný­...v "Programe života" je teda záhada (akési mystérium), ktorá, zdá sa, je nad naše zmysly, a i nad vedou, lebo doteraz prírodné vedy nedefinujú podstatu, čo je- a v čom je "Program života"...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (64): ...neustále sa vedie spor (na úrovni prírodných vied a filozofie) medzi kreacionizmom a evolucionizmom - vzájomne (podľa vedeckých názorov) ide nezlučiteľné alternatívy: kto verí v Stvoriteľa, nemal by uvažovať o evolúcii, a naopak - kto obhajuje evolúciu, mal by vylučovať Boha - tento protiklad je však rozumovo nezmyselný, pretože existujú mnohé vedecké (ako ich formulujú hlavne prírodné vedy) dôkazy v prospech evolúcie, ale na druhej strane aj veda deklaruje, že evolúcia neodpovedá na všetky otázky, včetne tej hlavnej: odkiaľ to všetko (včetne života) pochádza?, ako to v dejinách vzniklo, smerovalo, a nakoniec až smerom k človeku? aký to má všetko význam a zmysel?
...je dôležité, aby rozum viac reálne vysvetlil skutočnosť existencie neživého a živého na zemi, včetne Vesmíru - rozum zisťuje, že to, čo existuje, nie je niečím iracionálnym, ale realita, a vie v rozume, cíti a predpokladá, že všetkému predchádza iný - stvoriteľský rozum a jeho aktivita, a my sme produktom alebo odleskom tejto múdrosti - cíti, a myslí si, že sme nejakým "dokonalým" rozumom myslení, naprogramovaní a chcení v nejakom stvoriteľskom systéme - existuje teda myšlienka, úmysel a zmysel, ktorý predchádza všetko, čo existuje, čo dáva zmysel existencii sveta, Vesmíru, ľudskému životu, a všetkému neživému a živému, lebo len tak je možné uvažovať o zmysle a smerovaní ľudského života k nejakému finálnemu stavu v intenciách stvoriteľského rozumu...