Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

prečo niekto verí v Boha, a prečo i neverí? (3)...ateizmus/an­titeismus je negativizmus viery v Boha, v ľudskej spoločnosti nedáva nádej, vedie k deštrukcii osobných, rodinných a i štátnych vzťahov, vedie aj k deštrukcii medzinárodných vzťahov - nie je v ňom možné sa o niečo oprieť, nie je tam nádej, nemá žiadnu skúsenosť, nemá tradície (overené dejinami)...
...ateismus/an­titeismus plodí zlo - ríše a štáty sa rozpadávajú na neverectve, a následne na nemorálke, lebo tam, kde nie je viera v Boha, tam nie je rešpekt nielen k tradícii, ale ani k morálke, tam sa "nebojí" Boha, lepšie povedané - tam nie je bázeň k Bohu...dejiny jasne hovoria, že v neviere sa rozpadávajú ríše, štáty, národy, kultúry, umenie, rodinné vzťahy, vzťahy medzi ľuďmi v danom štáte, tam sú revolúcie, občianske války, nenávisť - rímska ríša sa rozpadla skrze nevieru v Boha, čo je jasným dôkazom deštruktívnej aktivity ateismu/antiteismu - porazilo ju niečo omnoho lepšie, živšie, morálnejšie - kresťanstvo, postavené na viere v Boha v Kristovi, na láske k Bohu a k blížnemu...

prečo niekto verí v Boha, a prečo i neverí? (2)...viera v Boha je 1. prikázanie v Desatoru, teda najdôležitejší príkaz Boha pre človeka, - neviera je tak podľa Písma najťažší hriech - a vieme prečo, - kde nie je viera, tam nie je opravdivá skutočná láska nielen k Bohu ale i k blížnemu - hovorí o tom Ježiš - v neviere padá ľudstvo do chaosu, k zneužívaniu slobody, k mravnému pádu, k rozkladu rodín, medziľudských vzťahov, k rozkladu štátov, tam jednotlivci i skupiny padajú do záhuby, neviera v Boha je základom nemravnosti, tam sa tvorí a prerastá nemravnosť...ne­viera nič neprodukuje, nevytvára, nerešpektuje históriu a tradície, - neviera netvorí ani umenie, ani kultúru, ani národy, ani tradície - neviera v dejinách nič nevytvorila, vedie k rozkladu spoločnosti..­.neviera je len poblúznenie človeka, vedie využitiu a k zneužitiu jeho slobody...Ježiš povedal: kto vo mňa neverí, tam rozdeľujem! (v neviere je rozdelenia vzťahov, rodín, rozklad štátov, války, a pod.), kto verí vo mňa, tam tých vo viere spájam v láske - neviera vždy vedie k rozpadu manželstiev, rodín, štátov, k rozvodom, potratom, válkam, a pod. (pozrime sa do našich životov, rodín, spoločnosti, čo s deje, kde je viera, a kde nie je viera)...

otázky: prečo niekto verí v Boha, a prečo i neverí?: k viere Boha sa okamžite neprihlasujeme, viera je dar Boha/Ducha Svätého, a tak vieru prijímame, alebo neprijímame, a potom sa k nej hlásime, či nehlásime...
...prijatie viery nie je jednoduché, predpokladá osobnú dispozíciu k viere, zrodenie alebo prerodenie v Duchu Svätom...
...čo sa týka tej "osobnej dispozície" pre vieru je v tom mnoho faktorov prameniacich z rozumu, vôle (niečím podložené), dispozícia srdca, pramení z mnohých informácií a znalostí záhad a skutočností života, z vedeckých i nevedeckých znalostí, - i z vedomosti o Bohu, o jeho zjavení sa človeku...je to komplexný proces, a domnievam sa (aj z osobnej skúsenosti), že viera sa dáva do disponovaného rozumu a pripraveného srdca, teda tomu, kto je v určitej duchovnej dispozícii - dáva sa tam, kde je pokora, trpezlivosť, tichosť, nezaujatosť, úprimnosť, rešpekt k mravnosti, určité odosobnenie sa od vecí vonkajšieho sveta (kde sa na nich nelipne), kde sa potenciálny prijímateľ viery motivuje dobrom - pre lásku nielen k sebe, ale hlavne k Bohu a k druhým, kde je silná motivácia a rozhodnutie pre spravodlivosť a mravnosť, kde nie je v programe života malicherné dohadovanie sa s Bohom - prečo to, alebo to spravil, nespravil, nie je o samých výčitkách Bohu, a pod.. - viera v Boha znamená zrelosť ducha v Duchu Svätom, je o serióznosti prístupu, i úcte k tomu, čo je o Bohu známe, nie dohadovanie sa s výčitkami na všetko...teda viera je o rešpekte stvorenia, dobra v srdci, nie v dešpekte Božieho stvorenia, nie v zlom a vyčítavom srdci...

Otázka biblických textov Židom 11, 1, 2, 3, Jn 1, 1, Kol 1, 16: - biblické texty o Bohu ako Stvoriteľovi (2.)
...je evidentné, že biblické texty (Genesis) hovoria o stvorení Vesmíru i tohto sveta Stvoriteľom v danom čase tak, že boli stvorené jednotlivé druhy fauny a flóry v určitý konkrétny deň v 6 dňovom čase trvajúcom 24 hodín podľa živočíšnych a rastlinných druhov, a vylučuje "vedecký" vznik živej hmoty v rámci jej vývoja s predpokladom, že deň sú milióny či miliardy rokov...
...vo "vedeckom" pohľade ide teda o vývoj/evoluci diktovaný akýmisi neznámymi mechanizmami, či akousi neznámou silou z jednoduchých foriem života (pričom vznik života je neznámy aj pre vedu) do zložitejších foriem života, čo je však nedokázateľné - sú to teda len teorie, pretože sa nejakými vedeckými mechanizmami (+ experimentami) vzniku života a jeho "vývoja" nedajú potvrdiť -... ide teda o názor, ktorý sa "vedecky" akýmsi "násilím" propaguje, a tak si veda naviac privlastňuje a uzurpuje pravdu, hoci ju nemá, lebo ju nedokáže vedecky experimentálne podložiť - v pohľade vedy ide o akýsi samovoľný vývoj, hnaný do vzniku z nižších do vyšších druhov, ktorý je však v prírode nemožný - lebo v prírode (v bunkách i na úrovni orgánov z nich) už samotná podstata živej hmoty, opravné bunkové genetické mechanizmy na úrovni zloženia a organizácie genetického kódu a expresie génov, ako i na úrovni biochemických (metabolických) dráh (stabilných pre daný druh) je viac prirodzených bunkových genetických, biochemických a imunologických niekoľkostupňových bariér, ktoré evoluci v zmysle vedeckom neumožňujú - čo sa vo vede zamlčuje, neberie do úvahy...
...a tak sa zdá, že biblické údaje o stvorení života Stvoriteľom (podľa knihy Genesis) v konkrétnej podobe druhov fauny a flóry zodpovedá pravde o stvorení živej hmoty, nie o jej "samovzniknutej" existencii, ani o evolúcii z neživej hmoty...

Otázka biblických textov Židom 11, 1, 2, 3, Jn 1, 1, Kol 1, 16: - biblické texty o Bohu ako Stvoriteľovi (1.)
Žid 11,
1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme.
2 K takové víře předků se Bůh přiznal svým svědectvím.
3 Ve víře chápeme, že Božím slovem byly založeny světy, takže to, na co hledíme, nevzniklo z viditelného.
výklad: vo viere dúfame, že je spoľahlivá (Žid 11,1), je aktívna svedectvom Boha (Žid 11, 2), ale je aj chápavá, znamená pochopenie vzniku Vesmíru Božím slovom (Žid11, 3) - že Vesmír a svet existuje, teda nevznikol z vecí a javov, ktoré mali nejaký hmotný viditeľný a vedecky experimentálny základ, ale vznikol z neviditeľného, z ničoho...
...z Písma vieme, že Boh stvoril Vesmír s týmto svetom na svoj príkaz, priviedol svet k existencii skrze svojho Slova, ktoré bolo Boh, a to Slovo bol Boh - Kristus (Jn 1, 1, Žalm 33, 6, 9, Kol 1, 16) - teda svet vznikol skrze Krista stvoriteľským zásahom z ničoho, z neexistujúcej hmoty, čo neprijíma veda...
Kol 1, 16 neboť v něm (v Kristu) bylo stvořeno všechno na nebi i na zemi – svět viditelný i neviditelný; jak nebeské trůny, tak i panstva, vlády a mocnosti – a všechno je stvořeno skrze něho a pro něho.
...vierou však chápeme, že čo je viditeľné, nevzniklo z toho, čo bolo viditeľné... v teorii Veľkého tresku (Big Bang) vidíme, že táto teória je do istej miery imituje biblický popis stvorenia - vieme, že Boh jednoducho stvoril Vesmír slovami:
„Slovom Boha boli stvorené nebesia a ich hviezdny zástup dychom jeho úst. Lebo on povedal a stalo sa; on prikázal a stálo to pevne“ (Žalm 33, 6, 9). Navyše to urobil ex nihilo (z ničoho) - tak chápeme, že Vesmír bol stvorený na Boží príkaz, takže to, čo je viditeľné, nevzniklo z toho, čo bolo viditeľné...sku­točná veda a biblická viera nie sú nepriateľstve, skôr sa navzájom (z iných pozícií) doplňujú a posilňujú - nakoniec sa zhodnú v jednom Stvoriteľovi (i keď to veda takto nedefinuje, ale priznáva existenciu - nejaký vznik, "kreáciu" Vesmíru) - a tak je Boh aj Pánom vedy...- na rozdiel od vedy, Biblia obsahuje nemenný faktický záznam stvorenia Vesmíru v porovnaní s neustále sa meniacimi názormi vedy na existenciu vesmíru a tohto sveta...

Teorie velkého třesku/TVT (The Big Bang Theory/BBT) (3.)
...astronomové nyní zjišťují, že se zahnali do kouta, protože svými vlastními metodami dokázali, že svět začal náhle v aktu stvoření, ke kterému lze vysledovat základy každé hvězdy, každé planety, každé živé bytosti v tomto Vesmíru a na Zemi. ... to, že zde působí to, co bych se dálo nazvát nadpřirozenými silami, je nyní nazváno vědecky prokázaný fakt...
Vesmír vybuchl do své existence před 13,8 miliardy let. Okamžik jeho vzniku představuje kosmologickou singularitu: - znamená to, že jsou na něj fyzikální teorie i představivost vědců zatím krátké. A jasno nemáme ani v tom, co se dělo v prvních zlomcích sekundy po VT.
...podle toho, co víme, vznikl náš Vesmír ve své současné verzi asi před 13,8 miliardy let. Standardní model kosmologie považuje VT za singularitu a fyzikální teorie dosud nedovedou vysvětlit, co přesně se tehdy stalo - většina fyziků věří, že až někdy vymyslí fungující teorii kvantové gravitace, pak s její pomocí VT konečně pochopíme – stejně jako to, jak vypadají černé díry. Do té doby se musíme spokojit se snahou o poznání, jak se kosmos vyvíjel od VT až dodnes.
Není třeba dodávat, že teorie VT není biblickým pohledem na stvoření - je to pouhé zamyšlení těch, kteří nezažili Velký třesk nového zrození Vesmíru a tohto světa...tedy i u vědcu jde o víru, že Vesmír vznikl, ale neví jak...

Teorie velkého třesku/TVT (The Big Bang Theory/BBT) (2.)
...po první sekundě vzniku Vesmíru se vytvořila "kosmická polévka" základních částic - neutrony, elektrony a protony -. tyto částice byly extrémně horké a velmi husté. Nic se ihned nestalo, protože Vesmír byl stále příliš přehřátý. Po zhruba 400 milionech let se však Vesmír vynořil ze svého temného věku. Během následující půl miliardy let se formovaly hvězdy a galaxie. Podle Big Bangu se naše sluneční soustava zrodila z "kosmické polévky" asi po 9 miliardách let po Velkém třesku, což znamená, že je stará asi 4,6 miliardy let.
Křesťan ví, „kdo“ Vesmír „vyslovil“ k existenci Bůh (Gn 1,1). Může také odpovědět na otázku, „jak“ Vesmír vznikl (Gn 1,1,2,3) a za jakým účelem; „Hoden jsi, Pane a Bože náš, přijmout slávu, čest a moc, neboť jsi stvořil všechny věci a tvou vůlí jsou a byly stvořeny“ (Zj 4,11)...

V následujících příspěvcích se seznámíme s některými teoriemi vzniku Vesmíru včetně tohoto světa z vědeckého a náboženského - žido-křesťanského pohledu.
Teorie velkého třesku/TVT (The Big Bang Theory/BBT) (1.)
...tato mladá teorie vznikla ve 20. století a pro vědu je nyní předním vysvětlením vzniku Vesmíru....Teorie velkého třesku (TVT) se však stále snaží odpovědět na všechny podrobné otázky týkající se vzniku Vesmíru - přístroje vědcům neumožňují nahlédnout do doby zrodu Vesmíru, takže velká část TVT pochází z matematických a (astro)fyzikálních vzorců a modelů...
...podle této teorie před Velkým třeskem neexistoval čas ani prostor, Vesmír v podstatě začal malou neznámou singularitou, která se pak během asi 13,7 miliard let „nafoukla“ jako "balón" do Vesmíru, jaký známe dnes, takže z ničeho nic [?] se někde [?], z nějakého neznámého důvodu [?], objevila neuvěřitelně horká nekonečně malá koule něčeho [?] a začala se rychle rozpínat [?] s celým Vesmírem uvnitř - a tak zahalený tajemstvím, chaos našel řád...

Zhrnutie (mojich) názorov na teistickú evoluci v rámci teorie BioLogos (6.)
...tvorci a zástanci BioLogos tvrdia, a dokonca to presadzujú vo svojej terminológii vzniku sveta a života ako vieru, - že totiž, podľa nich, rozmanitosť a vzájomný vzťah celého života na Zemi najlepšie vysvetľuje Bohom určený proces evolúcie - evolúcia teda podľa BioLogos nie je v protiklade s Bohom, ale prostriedkom, ktorým Boh prozreteľne dosahuje svoje zámery - preto v BioLogos odmietame ideológie, ktoré tvrdia, že evolúcia je bezúčelný proces, alebo že evolúcia nahrádza Boha....
komentár: ...tu je vidieť, ako názory, až propaganda BioLogos svoje názory (i názory Collinsa) podsúva ako Božie pravdy, dokonca prý je evolúcia je "Bohom kreovaný proces evolúcie, a že nie je v protiklade s Bohom, Božími zámermi kreovania sveta a jeho života, a naviac, prý evolúcia riadená Bohom, a že Boh evolúciou dosahuje svoje zámery - evolúciu tak vyslovene vsúva do zámeru a činnosti Boha ako jeho čelový a riadený proces, ktorý je v jeho vôli, v jeho zámeroch, ale že evolúcia nenahrádza Boha...záverom sa tak dá povedať, že tieto názory BioLogos na vznik sveta, Vesmíru a života v v tomto svete je akási pasca kreovaná iným duchom, nie Božím Duchom, pretože Duch Boží hovorí o vzniku sveta a Vesmíru úplne inak - ako Božie stvorenie, i so vznikom živočíšnych druhov, bez "modifikácie" akousi vedou Bohu vnútenou evolúciou...

Zhrnutie (mojich) názorov na teistickú evoluci v rámci teorie BioLogos (5.)
zakladatelia a členovia spoločnosti BioLogos tvrdia, že Biblia je inšpirované a autoritatívne Božie slovo, že Boh je jediným Stvoriteľom prírody a sveta Vesmíru, že všetko je stvorené skrze Krista a v Kristovi, že v Bohu sa ukázala a ukazuje sláva Boha, jeho večná moc a božská prirodzenosť - a že Boh Stvoriteľ je prirodzeným a nadprirodzeným spôsobom naďalej priamo zapojený do stvorenia sveta a jeho ľudských dejín...v konečnom dôsledku vyjadrujú vieru, že vedecké metódy sú dôležitým a spoľahlivým prostriedkom na skúmanie a popis sveta, stvoreného Bohom...
komentár: títo autori vychádzajú z toho, čo tvrdí Biblia, priznávajú autoritu Božieho slova, uznávajú a prijímajú moc Boha, stvorenie jedným Stvoriteľom, ktorý je priamo zapojený do- a udržuje stvorenie a ľudské dejiny...v pravde tvrdia, že vedecké metódy sú potrebné pre dokazovanie existencie sveta, pre popis biologických a fyzikálnych procesov na Zemi i vo Vesmíre, i v procesoch popisujúcich ľudské dejiny - tu teda autori BioLogos v súlade vedy a Biblie priznávajú súlad vedy a Božieho stvorenia v akejsi vzájomne sa doplňujúcej "jednote" - i keď vieme, že v tomto súlade veda hovorí o tom, čo skúma, má predmet skúmania, ale Biblia hovorí o príčinnosti a dôvodoch stvorenia - veda teda o tom, čo je už hotové, dané prírodou, spoločnosťou (a teda stvorením), teda len vedecky popisuje javy tohto sveta a Vesmíru - ale nedáva si- a nemôže si dávať otázky a odpovede o dôvodoch, príčinách a príčinnosti prírodných a spoločenských javov, lebo tieto presahujú možnosti vedy....