idea moralky neprisla od Boha, je aspektem lidske "povahy...morálka
nie je idea, u človeka je morálka súbor všobecne uznávaných
mravných noriem - nemohla prísť do života človeka sama od seba,
človek ju nemohol sám vo svojej moci a v rozlišovacej schopnosti vymyslieť a
inštalovať do života, lebo nemohol, a nemôže rozlíšiť, čo je skutočne
dobré a zlé, čo je relatívne - nemohol vedieť, a nevie, čo je v danom
čase a prostredí, kultúre pre neho práve to dobré, správne, či zlé, lebo
nepozná všetky aspekty dobra a zla...preto musí existovať akási všeobecná
norma morálky danej mimo človeka, ale pre človeka - a to je Desatoro
a prikázanie lásky..
... morálka vo "vyššom" stupni (v kresťanskom nazeraní, čo je najvyššia
morálka, lebo je Božia, Kristova) presne rozlišuje a definuje, čo je dobré,
a čo je zlé, čo je odporúčané, neodporúčané, relatívne - nie na
základe nejakého filozofického učenia, potrieb, práve danej kultúry,
morálka je univerzálna pre všetky kultúry - morálka tak dar Boha, a tak je
aj zafixovaná vo svedomí a v srdci človeka, - bez morálky vo svedomí a v
srdci by nemohol vôbec existovať, - skutočná morálka je daná, je v
základoch pevná, nezmeniteľná, lebo pozerá aj na následky ľudských
skutkov, správania sa...
...je jasné, že základ ľudskej morálky je v Desatore a v prikázaní
lásky, kto ich poruší, stáva sa de facto nepriateľom samého seba a iných,
myslí a robí skutky proti sebe, proti celej spoločnosti, a je následne
nejako sankcionovaný z pozície Božieho práva, ale následne i z pozície
svetského práva, - lebo Desatoro ako Božie právo, jasne formuje a zasahuje
do svetského práva (pozn.: trestný a občiansky zákon je formovaný v
paragrafoch na základe Desatora a prikázaní lásky)....
Předmět diskuze:
“Ateismus je pochopení, že neexistuje žádný věrohodný vědecký ani faktický důkaz existence boha, bohů nebo jiných nadpřirozených jevů a bytostí.”
Ateismus je racionální a pragmatický a humanistický postoj k světu. Racionální v tom, že usiluje o poznání pravdy ( tím odmítá teorie o existenci neprokázaných nadpřirozených bytostí a jevů). Pragmatický, protože za prioritní považuje to, co je užitečné a prospěšné (náboženství to není, už proto, že lidi rozděluje - viz vztahy mezi židovskou vírou, islámem a křesťany). Humanistický proto, že na první místo staví člověka, skutečnou bytost, nedokonalého, ale vyvíjejícího se tvora, jakým jsme my všichni (ne tedy nějakého vymyšleného stvořitele mimo čas a prostor, kterého ani nelze dokázat).
1
1
