- Ovšem Visitorův „nepřímý důkaz“, a hlavně to, že on, jako údajný vědec, to za důkaz považuje – to prostě k smíchu je. Nebo k pláči*...nuž, co je k pláči, to vy nemôžete posúdiť...
...sú priame (vedecké) dôkazy, ktoré potvrdzujú
existenciu udalosti, veci, javu - a priamy dôkaz je vždy pravdou, ak spĺňa
experimentálne vedecké parametre...ale máme aj nepriamy
dôkaz (podobný teorii, či hypotéze/domnienka), ktorý hovorí o
akomsi stupni pravdy, často i o pravde...iste, je určitý problém považovať
"nepriamy" dôkaz za pravdu, resp. aký je to stupeň pravdy, ale i nepriamy
dôkaz "skryte" hovorí často i o pravde - nie je to teda pravda získaná
priamo z experimentálnej aktivity, ale i nepriamy dôkaz hovorí- alebo
naznačuje pravdu, že sa za ním skrýva pravda - i keď je tu už značne
viera (ale i vedecká teorie je de facto viera) - a tak nemôžeme vylúčiť
"nepriamy" dôkaz, že nemá nič spoločné s pravdou, že nepriamy dôkaz je
nepravdivý...
...a tak i nepriamy dôkaz (podobne ako ako teorie) je relevantný, t.j. má
blízko k pravde, a tak i nepriamy dôkaz (na základe
skutočností vedecky dokázaných v tomto svete i vo Vesmíre) vedie k
uznaniu existencie a k poznaniu Boha, a tak i stvorenia tohto sveta a
Vesmíru Bohom...
...Boha teda nedokazujeme priamo (nie je to možné, lebo je mimo
experimentálneho poznania vo vede) ale nepriamo - na základe toho, že svet
je, čo je/funguje vo svete, ale nemáme k tomu priamy experimentálny
dôkaz...a preto v Písme čítame (od ap. Pavla:
Žid 11, 1 Věřit Bohu znamená spolehnout se na to, v
co doufáme, a být si jist tím, co nevidíme - t. j. že
viera v Boha je spolehnutí (z nepriameho dôkazu) na to, že
Boh existuje, že stvoril svet a Vesmír, i keď nemáme k tomu priame/vedecké
dôkazy...
1
1
1
"Ondi
kresťanstvo, kresťanskú vieru, nemá rád"
