už som o tom písal včera: kňazi a rehoľníci sú často bezradní,
nevedia, čo pri takýchto obvineniach robiť, nevedia sa brániť, lebo
sekulárne súdy sú pochopiteľne proti nim, spracované verejnou mienkou...a v
Cirkvi na na 1. mieste pokoj, odmieta ísť do konfliktov, odmieta súdiť sa
(je to aj Božia organizácia, a Boh vie, kde je pravda) - takže aj na
odporučenie biskupa (alebo i sám biskup) sa nechcú súdiť, a radšej
"priznajú" (vysvetlia ako to bolo, opíšu biskupovi úkony, ktoré k danej
osobe vykonali, ale odmietajú, žeby mali čo i len najmenší zámer či
myšlienka niekoho pohlavne zneužiť) - a tak sa stiahnu do ústrania, biskup
ich buď pošle na "poslednú" faru, alebo im zoberie právo verejne slúžiť
omše, či vysluhovať sviatosti, ale nakoľko kňazstvo je večná a
nezmazateľná sviatosť, títo "postihnutí" kňazi a rehoľníci slúžia
omše v súkromí...je to pre nich ťažká životná rana, a opakujem, úder
priamo do srdca -ale ak majú čisté svedomie, berú to ako kríž...ak však
sami vedia, že sú vinní, tak de facto sami zmiznú z Cirkvi, idú do
verejného života niekde na inom mieste teritória - a stáva sa, že po
určitom čase vystupujú proti Cirkvi...