rozumiem, čo chcete povedať, - som naprosto tolerantný aj k neviere, k neveriacemu - problém je však v tom, že ak uvažujeme človeka v eschatologickom zmysle slova, a o tom hovorí len Božie zjavenie/Písmo, tak prichádzame k slovu "viera" ktoré je rozhodujúcim a najviac použitým slovom v Písme SZ a NZ (niekoľko 100x) - začína už v SZ u Abraháma - skrze jeho vieru je jeho požehnanie Bohom v celých dejinách, viera Izraela, jeho prorokov, viera v Desatoro, v jeho 1. prikázaní (teda najhlavnejšie prikázanie), viera Izraela v príchod Mesiáša-Vykuoiteľa ľudského pokolenia z hriechu, ...Kristus o ničom tak nehovoril ako o viere, jej naprostej nutnosti pre spoločenstvo s ním tu a potom - "verte vo mňa a budete spasení, keď už neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim skutkom, kto neuverí vo mňa, odsudzuje sa k smrti, a x-ďalších podobných vetných mutácií - viera a tiahne všetkými evanjeliami, apoštolskými listami, dejinami ľudstva - proste viera ako rozhodujúc atribút spásy - bez viery to proste v eschatologickom zmysle slova nejde, človek bez viery akokeby sa sám odsúdil len na to tu si žiť a užiť, bez ohľadu na spravodlivosť pre iných...viera v Krista je alfa a omega všetkého, viera je život, neviera je proste večná smrť, viera je spravodlivosť, neviera nespravodlivosť! - tak to hovorí celé Božie zjavenie - tak čo s tým? - ako s a potom dá rozumne debatovať bezkonfliktne, na čom sa zhodnúť, keď sa viera vylúči z ľudského života tu, a hlavne potom?...viera a neviera sú ako oheň a voda, život a smrť, nekompatibilné, sú vždy v spore...