áno, ateizmus nepotrebuje pravdu, lebo o Bohu je vždy v nepravde...a v
nepravde sa dá nejaký čas žiť, ale nie celý život - ku koncu života to
začne, človek si (i v bolesti staroby), či iných osobných, rodinných a
spoločenských nezdarov dáva mnoho otázok, tie najčastejšie: prečo som?
že som jediným jedinečný, neopakovateľný, musí to mať logicky nejaký
zmysel, ...len tak nemôžem byť, ...aký je zmysel môjho života? blížim sa
ku koncu, - a čo bude so mnou? je v živote správne, že som ateista? že
žijem mimo Boha? čo tým dosiahnem? to len tak zmiznem z vesmíru do stratena?
veriaci hovoria, že to nie je len také bezúčinné zmiznutie do stratena -
zachráni ma niekto? kto ma zachráni? a čo ak existuje Boh? nie je človek
viac (s jeho psychikou, duchovnosťou, talentami, vedomím, svedomím,
schopnosťou žiť v láske, s tým, čo v živote dosiahol), ako jeho
rozpadnuté telo po smrti? - ktože ma inak zachráni? - a prečo by som nemal
veriť v nejakú záchranu? zachrániť to, kto som a čím som?...