Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (82): Ježiš Kristus/3: v Lukášovom evanjeliu čítame:
Lk 1,
46 Maria řekla: „Duše má velebí Pána
47 a můj duch jásá v Bohu, mém Spasiteli,
48 že se sklonil ke své služebnici v jejím ponížení. Hle, od této chvíle budou mne blahoslavit všechna pokolení,
49 že se mnou učinil veliké věci ten, který je mocný. Svaté jest jeho jméno
50 a milosrdenství jeho od pokolení do pokolení k těm, kdo se ho bojí.
51Prokázal sílu svým ramenem, rozptýlil ty, kdo v srdci smýšlejí pyšně;
52 vladaře svrhl z trůnu a ponížené povýšil,
53 hladové nasytil dobrými věcmi a bohaté poslal pryč s prázdnou.
54 Ujal se svého služebníka Izraele, pamětliv svého milosrdenství,
55 jež slíbil našim otcům, Abrahamovi a jeho potomkům navěky.“
...Mária Panna, z Izraela, Bohom vyvolená pre porodenie Krista Spasiteľa, ďakuje Bohu za to, že si ju, jeho poníženú služobnicu, vyvolil za matku Spasiteľa celého ľudského pokolenia, a vyjadrila slová, že svet si ju bude naveky blahoslaviť za to, že prijala úlohu matky Spasiteľa...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (81): Ježiš Kristus/2
narodenie Ježiša Krista je popísané v evanjeliu Lukáša:
Lk 1,
26 Když byla Alžběta v šestém měsíci, byl anděl Gabriel poslán od Boha do galilejského města, které se jmenuje Nazaret,
27 k panně zasnoubené muži jménem Josef, z rodu Davidova; jméno té panny bylo Maria.
28 Přistoupil k ní a řekl: „Buď zdráva, milostí zahrnutá, Pán s tebou.“
29 Ona se nad těmi slovy velmi zarazila a uvažovala, co ten pozdrav znamená.
30 Anděl jí řekl: „Neboj se, Maria, vždyť jsi nalezla milost u Boha.
31 Hle, počneš a porodíš syna a dáš mu jméno Ježíš.
32 Ten bude veliký a bude nazván synem Nejvyššího a Pán Bůh mu dá trůn jeho otce Davida.
33 Na věky bude kralovat nad rodem Jákobovým a jeho království nebude konce.“
34 Maria řekla andělovi: „Jak se to může stát, vždyť nežiji s mužem?“
35 Anděl jí odpověděl: „Sestoupí na tebe Duch svatý a moc Nejvyššího tě zastíní; proto i tvé dítě bude svaté a bude nazváno Syn Boží.
..z textov je vidieť, že ide o počatie Krista v galilejskom meste Nazaret - počatie Krista bez muža, ale v moci Najvyššieho - v moci Boha Otca, skrze Ducha Svätého, a u ženy...je to zpráva, kde teda ide o "tajomné" biologické počatie (ide o zplodenie v biologickom/ve­deckom zmysle, v zmysle zákonov biológie) Božieho Syna skrze ženu-človeka..a tak z textov je vidieť, že ide o Syna zplodeného Bohom (teda v identite Boha) ale z pozemskej ženy Márie (teda i v identite/prirod­zenosti človeka)...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (80): Ježiš Kristus/1...Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanstva, najväčšieho náboženstva na svete (okolo 2, 5 mld veriacich) - bol predpovedaný SZ-nnými prorokmi, ako očakávaný Mesiáš Izraela (židia však očakávali iného Mesiáša, ako osloboditeľa Izraela spod rímskej okupácie) - v kresťanstve je označený za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna - hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a k pokániu pre spásu človeka....okolo r. 30 ho Rimania na naliehanie Židov v Jeruzaleme ukrižovali...
...meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Ἰησοῦς (Iésous, ..iný prepis "Iésous" sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo Ješua (Spasiteľ, Záchranca)...Ježiša nazývajú aj "Ježiš Nazaretský" (alebo z Nazareta) podľa mesta Nazaret, kde prežil detstvo... "Kristus" nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho "Christós" (grécky: Χριστός), čo znamená "Pomazaný" Bohom Jahvem“...o Ježišovi Kristovi sa v Biblii hovorí zvlášť v 4 kánonických evanjeliách, uvedených v Novom Zákone (podľa Matúša, Marka, Lukáša, a Jána a v apoštolských listoch ap. Pavla, Petra. Jána a Jakuba)...
...Ježiš sa narodil zo židovskej Panny menom Mária, bol splodený Bohom Otcom skrze Ducha Svätého - po asi 3 ročnom pôsobení - hlásaní Božieho slova, vo veku okolo 33 rokov, bol nevinne odsúdený Pontským Pilátom na žiadosť židovskej veľrady...v evanjeliách čítame, že zomrel na kríži pri Jeruzaleme, a na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (79): Správy Ježišových súčasníkov/apoš­tolov:...podľa ap. Pavla v určitom čase, vtedy keď sa naplnil čas sa, rozmnožil vo svete hriech, vtedy sa naplnila Božia láska - prišiel ten, predpovedaný prorokmi Starého zákon, ten, kto nám podal správu o vôli Boha so stvorením a vrcholom stvorenia - s človekom - ide o Písmo - Božie zjavenie, hlavne zjavenie Nového zákona - je to dielo neobvyklé, zvláštneho druhu - nie životopis, ani učebnica, ani román ani literatúra faktu - je to dielo viery - jeho cieľom je vzbudiť v človeku určitú zvláštnu vieru, ktorá nebola doteraz v ľudskej spoločnosti známa - vieru v toho, ktorý oznámil vôľu Boha, ktorého označuje za svojho Otca - ide o správu o pôvode človeka, o jeho úlohe, a konečne o jeho pozvaní do spoločenstva s Bohom - správu o konečných veciach človeka/o spáse...táto správa je daná prostredníctvom ľudí, ktorí sa vo svojom živote s Ježišom stretli, a ktorými Ježiš žil, s ktorými hovoril, a ich aj presvedčil pre pravdivosť tejto správy...
...to, o čom čítame u jeho učeníkov - Matúša, Marka, Lukáša, Jána, Pavla, Petra a Jakuba, nie sú senzácie a sentimentalita, ani neodôvodnené tvrdenia a blúznenia, nie je to vymyslené človekom, to ani nie je možné pre naprostú unikátnosť správy - ide o zvláštnosť správy od Boha skrze Ježiša Krista - ide o výzvu k angažovanosti pre veci, ktoré oznámil Kristus - nie prehováraním, ale sú to správy z osobnej skúsenosti, ktorá ukazuje Ježiša Krista ako hodného viery, lebo v tejto správe ide o najdôležitejšie aspekty života človeka, a hovoria aj o tom, ako Boh chce, aký má byť život človeka, a čo sa stane po smrti človeka...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (78): Zjavenie Boha v Kristovi, kresťanstvo, nároky kresťanstva ...v rôznych nekresťanských náboženstvách sa človek snaží hľadať Boha rôznou formou, i filozofickým prístupom, aby ho potom svojím spôsobom uctieval, - avšak v "Zjavení" (čo znamená zjavenie Boha človeku skrze Krista) ide Boh za človekom, prichádza prvý k nám a oznamuje, aký je- a aký má k nám vzťah - a následne človek odpovedá na toto pozvanie - odmietnutím alebo prijatím vo viere...kresťanská viera teda nie je jedným z mnohých náboženstiev, je iná, je to osobné stretnutie sa s Bohom skrze Krista, znamená následne osobné prijatie Krista v zmysle zjavenia Nového zákona...
...v "Zjavení" teda nachádzame skutočné a pravdivé poznanie o Bohu, lebo Boh k nám prvý prehovoril, odhalil sa nám, kto je, a čo od nás chce...
... z "Božieho Zjavenia" vieme, že sa Boh zjavil sa už v dobe predkresťanskej - v prorokoch v židovstve, v jeho viere, v ktorom sú už čiastočné správy o Mesiášovi, - ale úplné a jediné pravé zjavenie Boha je v dejinách je v Mesiášovi - Kristovi, Božiemu Synovi, čo poznáme z Nového zákona - v Kristovi, ktorého Boh zplodil skrze ženu, zjavuje Boh sám seba, a preto zo Zjavenia vieme, že Kristus je "Slovo, ktoré bolo Boh, a to Slovo sa stalo telom (Jn 1, 1, 14)", aby nás vykúpil z hriechov....
v "Zjavení" Boha v Kristovi poznávame Boha takého, aký skutočne je, pravého Boha, a odvtedy už nemáme žiadnu informáciu, nevieme o žiadnom inom "novom" zjavení, ... v Kristovi, v kresťanskej viere, je plnosť zjavenia Boha, a tak je to jediná viera, ktorá vedie k spáse...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (77): človek ako odraz podoby Boha:... podľa mnohých v dnešnom svete, v dobe "progresívneho" liberalizmu, neverectva, je náboženstvo pre "slabých", vraj náboženstvo človeka zotročuje ...- iste, sú "nábo"-ženstvá, pre ktoré toto platí, lebo zotročujú človeka, jeho slobodu myslenia a vôle, - ale človek nie je v rukách bohov, nemá všetko apriori "určené" - skúsenosť života hovorí, že nemáme svoj "osud" - ale naopak, že je nám dovolené a uložené, aby sme svoj život vzali do vlastných rúk, a sami ho utvárali - v slobode rozumu a vôle dokážeme život meniť a činiť ľudsky dôstojným...
...v našej euro-americkej kultúre (v našej histórii, tradícii) hrá prím kresťanstvo, kresťanská viera (viera, ktorá más voj obsah, viera v Boha zjavená v Kristovi)...
...skutočné a pravé kresťanstvo je úplne nový- v dejinách posledný životný obsah a štýl viery, je už od podstaty iné ako v nekresťanských "nábo"-ženstvách - je postavené na iných základoch, a má už od základu úplne inú zvesť o konkrétnom osobnom Bohu - podľa kresťanskej zvesti si Boh človeka už pred stvorením sveta nesmierne zamiloval a vyvolil pre seba za synov/dcéry skrze Krista:
Ef 1,
4 v něm nás již před stvořením světa vyvolil, abychom byli svatí a bez poskvrny před jeho tváří.
5 Ve své lásce nás předem určil, abychom rozhodnutím jeho dobroty byli skrze Ježíše Krista přijati za syny.
...teda Boh skrze Krista stvoril človeka na svoj obraz, a dal svojmu rozumovému stvoreniu slobodu rozumu a vôle - samostatnosť, slobodné rozhodovanie...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (76): sú všetky náboženstvá rovnako dobré a správne?..
...v rôznych náboženstvách sa predstavujú tisíce bohov, kultov, chrámov, a robia si reklamu, že sú správne, a majú k tomu tisíce zdôvodnení - ale sú aj náboženstvá, v ktorých je viera v jedného Boha - ...tak či tak si všetky náboženstvá (dokonca i v rámci tej istej viery) navzájom protirečia a odporujú - a tak ako- a ktorému veriť? - ktoré je to správne náboženstvo? - aké sú kritériá jeho správnosti? a naviac, je vôbec nejaká potreba v niečo/v niekoho veriť? mať/nemať vieru?
...každý "vlastník" nejakého náboženstva si je istý, že to jeho je správne - lebo všetci máme len jedného Boha - a je teda jedno, v čo- a v akého (akou formou) Boha verí, hlavne že má nejakú vieru v Boha (ak chce veriť v Boha, alebo mať nejakú vieru mimo Boha - byť stúpencom nejakej filozofie) - každý ľudský pokus k úcte stvorenia, a hlavne v úcte Boha v miere vlastného poznania treba mať v úcte - v náboženstve je vždy nejaká túžba uctievať Boha (preto je "ná -boženstvo"), ktorá pramení z prirodzenosti človeka (je akoby zakódovaná v genetickom kóde) - a preto, každý z prirodzenosti má rôznu vôľu a túžbu byť v nejakej priazni Boha, teda v každom náboženstve sú nepochybne prvky pravdy...
...ale už základná úvaha ukazuje, že všetky výpovede, ktoré vyslovujú rôzne náboženstvá o Bohu, nemôžu byť pravdivé zároveň, nemôžu mať stejný vzťah k Bohu - buď je Boh jeden, alebo je mnoho bohov; buď je Boh osobný a všemohúci a má s človekom nejaký plán, alebo nejaké transcendentnum v podriadení vonkajšiemu svetu alebo Vesmíru, a či je/nie je Boh osobná bytosť, ktorá svojím rozumom z určitých dôvodov stvorila- a riadi svet, alebo je neosobná sila/moc, ktorá všetkým nejako nepochopiteľne vládne v prírodných zákonoch - oba názory súčasne nemôžu byť zároveň správne....
...v našom prostredí je to kresťanstvo, kresťanskú vieru (jasne formulovanú učením Biblie Nového zákona) má v Európe stále väčšina ľudí (je tu história a tradícia kresťanskej viery 2000 rokov) - ale vieme, že i v kresťanskom prostredí vzniká otázka, či práve aj to kresťanské náboženstvo je to správne, či sa dá veriť Biblii, či je pravé, a prečo je pravé, či spĺňa požiadavky a túžby veriaceho, ktoré ponúka, a či má (ak má), alebo nemá medzi ostatnými náboženstvami nejaké zvláštne miesto...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (75): odmietanie Boha v mene rozumu...v prostredí ateismu a agnosticizmu sa predpokladá, že dosiahnuté- a stále dosahované nové úspechy ľudského poznania sú mimo Boha, a tak, ak vysvetlenie existencie sveta, jeho zákony, mechanizmy jeho fungovania (hlavne živej hmoty), sú len vedeckou záležitosťou, tu nejaké miesto pre "vyššiu bytosť"/Boha nie je, Boh je tu pre vedu irelevantný - a je to teda len otázka vedy, a tak v mene vedy a pokroku v poznávaní tohto sveta a Vesmíru už nemôžeme uznávať žiadnu "vyššiu bytosť“, lebo vo vedeckom myslení a poznávaní je nepredstaviteľná už sama existencia tejto "bytosti", - a naviac je nepredstaviteľné, ako by táto "bytosť" naprogramovala tento svet a Vesmír, a ako by do neho zasahovala - keď veda o tomto nič nehovorí - je tu teda diskrepancia v chápaní možnosti existencie "kreatívnej bytosti" versus vedecké myslenie a poznanie...
...avšak, čím viac mysliaci duch človeka preniká do zákonov a všetkých tajomstiev prírody, tým viac začína tušiť, že samotný systém života, i usporiadanosť neživej hmoty, a hlavne nesmierna komplikovanosť a dokonalosť živej hmoty/života v samotnej existencii, jej udržiavanie v stabilite nesmierne komplikovanými biologicko-biochemickými systémami, udržiavanie jej regulácie a kontroly, nie je možné len tak "samo od seba", "samým v sebe"(hmota nemá sama v sebe svoj program do neživého alebo života), ale prirodzenosť nezaujatého myslenia hovorí, že neživá a živá hmota (život ako taký) má v sebe naprogramovanú účelovú systematickú existenciu skrze funkčnosť prírodných zákonov - ak hovoríme o "naprogramova­nosti", tak automaticky prechádzame na pôvodcu a organizátora (nejakej absolútnej "múdrej bytosti") existencie a funkčnosti živej/života a neživej hmoty, tak hovorí prirodzený rozum...

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (74): odmietanie Boha: - o Bohu nemôžeme nič vedieť...
agnosticizmus (ako filozofický smer) zastáva stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta - u neho ide predovšetkým o metafyzické tvrdenia o možnom živote alebo o existencii Boha, bohov či existencii podstaty sveta - toto poznanie, ktoré sa obmedzuje len na skúsenosť, na javy, skrze ktoré by malo byť možné poznať Boha, - ale takéto javy, či skúsenosť neexistujú, a tak Boha v skutočnosti nemôžeme s istotou spoznať...
...v určitých prípadoch agnostik odmieta popierať Boha, ba naopak, požaduje jestvovanie transcendentnej bytosti, ktorá sa však vraj nemôže zjaviť, a o ktorej nikto nemôže nič povedať...v iných prípadoch sa agnostik nevyslovuje o existencii Boha a vyhlasuje, že ju nemožno dokázať, ba ani potvrdiť alebo poprieť...
- väčšinou sa agnosticizmus odvoláva na prírodné vedy, pretože ako tvrdí, Boha nie je možné dokázať experimentálnymi metódami (prírodné vedy vraj majú právo privlastňovať a rozhodovať, čo vo svete existuje, a čo nie) - a tak Boh neexistuje...je tu však otázka práva prírodných vied vyslovovať sa o existencii či neexistencii Boha: pochopiteľne, o Bohu sa veda nemôže vyjadrovať, nemá na to experimentálne výsledky ani metódy, Boh nie je predmetom/objektom výskumu vedy - ľudské poznanie a poznávanie však preukazuje, že existujú cesty, ktoré môžu človeka viesť k poznaniu Boha a priviesť ho k Bohu....

Čo znamená- a o čom je viera v Boha? (73): odmietanie Boha: 1. s Bohom sa počíta/nepočíta...
...existuje mnoho ľudí, ktorí nemajú žiadne presvedčenie o Bohu, a keby sme im položili otázku, či Boh existuje, mnohí z nich by pasívne odpovedali: "áno, samozrejme" a žijú vnútorne/duchovne prakticky vo viere v Boha v niektorej z kresťanských cirkví, alebo i mimo nej (akýsi duchovný individuálny život "vo viere" v Boha na úrovni filozofickej)...
... avšak u značnej časti ľudstva sa v živote s Bohom prakticky nepočíta, žijú v neviere v Boha - tvrdia, že Boh im nemá čo povedať - odmietajú človekom "znetvorený" umelý pojem Boha, ktorý im nič nehovorí...mnohí z nich aj vážne polemizovali s problémom „veriť – neveriť“, ale po úvahách došli k presvedčeniu, že o Bohu buď „nemôžeme nič vedieť“, a tak to necháme tak, nezaujíma nás to (agnosticizmus), alebo že „neexistuje/nemôže existovať“ (vlastný ateizmus) - tí, ktorí takto myslia a žijú, sú z rôznych kruhov- od vedeckých kapacít až po jednoduchých ľudí - teda je zaujímavé sledovať, aké dôvody títo ľudia majú pre teistické, agnostické lebo ateistické prijímanie/od­mietanie Boha...