Rozcestník >> Náboženství >> Život: skutečnost a tajemství; věda vs Bible

Co znamená- a o čem je víra v Boha či ateismus? (118)/*jazyk človeka ako ako krutá útočná zbraň, meč, ale i mravný pre oslavu Boha i človeka*:
....sú rôzne zdroje informácií (vymyslené alebo prebrané z médií) vyrieknutých jazykom alebo mediálne: 1. seriózne/pravdivé - citujú priamo iných tak, ako to vypovedali, či napísali, 2. menej i viac zmanipulované výroky aktérov zpráv, osobností, predstaviteľov štátu, vedcov, cirkví, a pod., 3. spopularizované (prikrášlené) a 4. bulvárne (zmanipulované, aby dramatizovali situácie, excitovali (pozitívne/ne­gatívne) myseľ čitateľa/posluchá­ča, hlavne preto, aby sa dobre predávali, lebo bežní ľudia chcú počuť a čítať provokatívne excitujúce veci, drámy, šokujúce udalosti, hejty, hoaxy, a pod.)...
...ako povedal p. František, či iní pápeži a myslitelia na účet jazyka: jazyk ktorý hecuje, je mravne nečistý a zmanipulovaný je najkrutejšia zbraň, ktorá zabíja dušu (i telo) človeka - často kruto zasiahne jednotlivcov, skupiny, spoločenstvá, i národy, a zanecháva nezmazateľnú pečať v duši a srdci človeka - čo sa z úst vypustí, už sa nedá vrátiť, ide ako lavína, ktorá sa nesie svetom a ničí...jazyk však môže byť pravdivý, oblažujúci dušu i srdce človeka, tento je Bohom posvätený, lebo prináša ovocie dobra... preto, dajme si dobrý pozor, čo vypúšťame z úst a čo napíšeme verejne...

Co znamená- a o čem je víra v Boha či ateismus? (117) človek ako vlastník darov Ducha Božieho:
...človek je človekom každej doby, vzdelania, kultúry, umenia, človek evanjeliovej viery - evanjeliová viera podporuje dôstojnosť človeka, - vo viere je človek vo všetkom, čo ho vedie k rastu duchovnému i telesnému - ide o človeka vzdelania, umenia, kultúry, v dobrých zvykov, morálneho správania sa a reči, tradície...ap. Pavel podporil u človeka všetko, čo je dobré/morálne pre jeho dôstojnosť, kultúru, umenie - a tak duchovný rast človeka....inak je človek prázdny, žije proti vôli Boha, nenapĺňa to, čo chce od neho Boh...
...ak človek nežije v mravnej kultúre, v dôstojnosti, v mravnosti tela i ducha, v láske k inému, žije naprázdno...kto má Krista, rešpektuje evanjelium, je to poznať, - kto je, čím sa zaoberá, aký má postoj k človeku - k jeho záujmom, či je schopný obetovať sa, či žije v dôstojnosti k sebe a k iným, aký má vzťah ku vzdelaniu, umeniu, histórii a tradícii, ako si váži svoju vlasť, národ...
...ateismus nehovorí o morálke, ale o etike - lebo morálka je založená na mravnom zákone Desatora so zákonom lásky k Bohu a k blížnemu + evanjeliové kritériá správania sa, morálneho života človeka v tele a vo svedomí - o živote človeka v úcte a v dôstojnosti..­...morálka je len to, čo je v súlade s Bohom, jeho vôľou, a to je dané v Božom slove - v Biblii, v Desatoru a v prikázaní lásky...
...človek v dejinách buď rešpektoval Boha a vytváral morálku, alebo vnikla (i bez Boha) etika - etika nemusí sledovať vždy morálku (má svoje špecifické atribúty, časom sa mení v okolnostiach), morálka je však pevná, nemení sa, je zafixovaná v Božom slove, vo svedomí a v srdci...

Co znamená- a o čem je víra v Boha či ateismus? (116) /různost náboženství
...jako bylo a je vědomí Boží existence v lidstvu jednotné, tak jsou představy o Bohu a formy jeho uctívání rozličné...jsou tak rozličné, jako jsou rozliční lidé a jejich založení, stav, jejich vzdělání,
národní charakter a kulturní prostředí...při vší síle rozumu člověk nemůže dospět k jasnému obrazu Boha, a všechny jeho představy nakonec nestačí na porozumění skutečnosti Boží - tím lze vysvětlit mnohost náboženství...
..ať se náboženství jeví jakkoli různorodá, je jim společné zaměření k Bohu a úcta k němu, a na základě této zaměřenosti si dané kultury uspořádali každodenní osobní a společenský život - proto je nutné vážit si každého náboženství...
...II. Vatikánský koncil výslovně zdůraznil, že Církev "neodmítá nic z toho, co je v těchto náboženstvích dobrého, pravdivého a svatého"...

Co znamená- a o čem je víra v Boha či ateismus? (115) /otázky náboženstva...
...s pojmom náboženstvo sa spájajú rôzne predstavy:
.1. je vecou citu, vnútorného povznesenia, ktoré sa človeka zmocňuje v posvätných chvíľach života,
.2. znamená súbor zákazov a povinností - t.j. je vo vyznávaní nejakej náuky, pre iných v láskyplnom vzťahu k ľuďom, v tom, že sa nikomu nerobí zlé, ale robí dobre...
...v náboženstve ani tak nejde o človeka, ale o Boha - náboženstvo znamená vedomé a slobodné zameranie sa človeka k Bohu - ako existuje človek, existuje aj náboženstvo - už aj Cicero tvrdil, že neexistuje žiadny národ bez náboženstva, a platí to dodnes, ...náboženstvo mali už prvé ľudské kultúry...
...ako vysvetliť toto všeobecné rozšírenie náboženstva?: - záujem o Boha má zrejme základ v ľudskej prirodzenosti - človek má- a nesie v sebe tušenie, silný pocit, že napokon vyšiel od Boha, že Boh je jeho pôvodcom, a k nemu sa aj vráti - tu platí aj to Augustinovo: „nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože!“ (Vyznania 1, 1). ...- náš rozum sa teda točí okolo svojho stredu, okolo Boha, ak tento stred odstránime, všetko sa rozpadne, zmení sa život človeka, stáva sa predmetom okolností života...

Co znamená- a o čem je víra v Boha či ateismus? (114) ... mnohí ľudia, ktorí sami seba pokladajú za neveriacich, predsa veria v istú skutočnosť, ktorej je podriadený náš život, prípadne Boha nejako hľadajú... naproti tomu sú mnohí, ktorí v tomto nezastávajú žiadne presvedčenie, pretože sa takýmito otázkami nezaoberajú, vyhýbajú sa im, ale je len veľmi málo takých, ktorých vôbec nezaujíma existencia/ne­existencia Boha, - vieme to zo života, i z médií...
...mnohí sa aj zaoberajú problémom "veriť či neveriť", a dochádzajú k presvedčeniu, že o Bohu buď nemôžeme nič vedieť (agnosticizmus), alebo že „nemôže existovať“ (vlastný ateizmus)...
...agnosticizmus zastáva názor, že Boha nemôžeme s istotou spoznať, často sa dovoláva vedy, vedeckého poznania a poznávania, hlavne z vedeckých výskumov prírodných vied - a keďže nie sú metódy (nie sú k tomu experimentálne prístupy), tak Boha nie je možné poznávať a dokázať...
...pre existenciu Boha teda neexistuje žiadny prírodovedecký dôkaz, a keď nie je vedecký dôkaz, Boh existovať nemôže - to je však jedna stránka veci, ale druhá je v tom, že existujú cesty pravého ľudského poznávania (i skrze prírodné vedy), ktoré človeka môžu doviesť k Bohu...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (113)/*sloboda viery* ...od samého začiatku svojej existencie mali ľudia viac alebo menej jasné tušenie a predstavu o Bohu (či bohoch) a vyvodzovali z toho dôsledky: boli ná-božní, t.j. sa snažili Boha (božstvo či božstvá) uctievať a zariaďovať svoj život podľa toho, čo poznali ako božskú vôľu...
...náboženstvo vzniká vtedy, ak sa človek (ľudské spoločenstvo) otvorí pre božskú skutočnosť, ktorá ho obklopuje, a v ktorej žije - túto otvorenosť možno nazvať prvým predpokladom viery - slovo viera“ má široký zmysel, principiálne znamená prijať existenciu Boha a veriť v neho a plniť jeho prikázania - opak je neviera (teda ako nevera = a-teizmus)...v princípe slobody rozumu a vôle/rozumová sloboda rozhodovania vieme a cítime, že Boh sa človeku nevnucuje, možno ho poprieť, zaprieť, i veriť, či neveriť...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (112)...celá Biblia (ako slovo Boha (v rámci dejín spásy) je o múdrosti, a tá je definovaná ako múdrosť vo viere v Boha - Boha, ktorý sa zjavil v Kristovi pre záchranu, pre našu spásu, - v tom je múdrosť, kto to neprijme sám sa vylučuje z blízkosti Boha, je sám, akýsi sám vojak v poli, žije de facto bez zmyslu života, bez cieľa, je odovzdaný na milosť a nemilosť tohto sveta, žije v akejsi náhodilosti vecí a javov tohto sveta, - nemá cieľ, v smrti vidí koniec, ale ten koniec v smrti nie je...
... Boh dal človeku oživujúcu dušu, a tá je nesmrteľná, tá bude znášať následky viery a neviery, pozemskou smrťou sa všetko nekončí, lebo je tu zákon v zodpovednosti za vieru a skutky...
...viera je v zjavení Boha povinnosť, v Boh sa musí uveriť, je to príkaz Boha, lebo je pôvodcom všetkého, čo v živote máme a potrebujeme, v jeho láske a v milosti sme to dostali, lebo je to jeho zvrchovaný príkaz! ...sme stvorení pre jeho milosť, a kto ňou pohŕdne, bude za to niesť zodpovednosť - odlúčenie, čo je najväčšia tragédia človeka...ak nepohŕdne, čaká ho Božia milosť, prítomnosť a v konečnom dôsledku spása... taký je zákon Boha! kde je viera, tam je aj nádej, a tam je aj láska - to treba pre spásu! - je to zákon Boha!...
...spása je základ viery, inak je k ničomu...a kto nechce to "nic" tak ho má, nikto do ničoho tu nikoho nenúti...tu je to len o názoroch, a tieto veci (a presvedčenie) pramení zo zjavenia Boha, ktorá je veriacim prijímaná, lebo ju prijíma v dôvere, lebo pramení v autorite slova Boha a Krista...
...to nie je strašenie, je to o nádeji, sú to veci v zjavení Boha a jeho nádherného plánu s človekom...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (111) cesta k Bohu nemôže byť dlhá, trvať roky a desaťročia - lebo je to zbytočne premárhaný čas...
...viera v Boha je vždy viera zakorenená v Kristovi (v zmysle ap. Pavla: "už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus!",..."chvá­lim sa ukrižovaným a vzkriesením Kristom!", "v Kristovi žijem a umieram!", "chcem len to, čo chce Kristus!"- vo viere v Boha treba teda hľadať (a rýchlo nájsť) Krista, a tak sa nemusím túlať cestou k Bohu roky a desaťročia, a možno ho ani nedosiahnem..­.cesta k Bohu je vždy priama - nie dlhým hľadaním, ale rýchlym hľadaním a nájdením Krista - je to však o pokore, v pokání, lebo len v tom nájdem Krista, a tak i jeho Otca, lebo Otec a Syn sú v jedno..hľadanie Boha je vždy spojené s hľadaním Krista, musí to však vyvrcholiť v spojení s Cirkvou, inak je to vždy beh na dlhú cestu, s mnohými prekážkami, je to potom vždy cesta "samého vojaka v poli", ktorý stratil smer., a nepríde nikdy do cieľa, ktorým je živý Boh v Kristu a v Cirkvi...

Co znamená- a o čem je víra v Boha? (110) Božie zjavenie pre spásu/Desatoro - človek si spásu sám pre seba z ničoho nič nemohol vymyslieť, pretože bez Boha by ani nevedel, čo je- a o čom je spása, nevedel by, čo je Božie kráľovstvo, nevedel by, že v Božom zjavení máme nádej, záchranu, ľudská myseľ sa pred zjavením Božieho slova nikdy takým nezaoberala...
...že Bible je opravdu Boží slovo, pramení to z rešpektu najväčšej autority, ktorú vidíme v diele stvorenia, takú máme zprávu odjakživa, detailne v Biblii, proste je nutný absolútny rešpekt k tejto zpráve, ktorú človek nemohol vymyslieť, vytvoriť, nemal žiadnu predstavu o tom - iste, jeden verí, iný nie...
...tu však nejde len o vieru, tu ide aj o prax - kto sa previní proti čo i len jednému prikázaniu Desatora, riskuje veľký problém, i smrť (i vyprovokovanú od iného, komu bolo ublížené, resp. z obmedzenosti tela i ducha) - z prikázaní Desatora je to jasné...
Desatoro je prísny mravný zákon, bez viery v Boha nie je možné ho plniť, je zjavené a prikázané pre všetkých, i neveriacich - a tak to prvé prikázanie Desatora (preto prvé a základné/nosné) o viere v Boha - inak to nejde - ak neveríme v Boha, ťažko plníme ďalšie prikázania Desatora, plnia sa len zo sily tlaku svedomia...