Drahý synček!
Píšem pomaly, pretože viem, že nevieš rýchlo čítať. Už nebývame tam,
kde sme bývali. Tvoj otec čítal, že najviac dopravných nehôd sa stane v
dvadsaťkilometrovom okruhu od bydliska, preto sme sa presťahovali. Nemôžem
ti napísať číslo domu, pretože predchádzajúci obyvatelia ho odmontovali a
vzali si ho so sebou, aby si nemuseli meniť adresu.
V novom dome je všetko veľmi pekné. Aj práčku máme, i keď nejako
nefunguje. Vložila som do nej šaty, zatiahla som za šnúrku, voda zahučala a
od tej chvíle som šaty nevidela.
Ale nie je to tu zlé. Minulý týždeň pršalo len dvakrát. Raz tri dni a raz
štyri dni. Poslala som ti kabát, ktorý si chcel, ale podľa tvojho otca by
bol balík kvôli gombíkom príliš ťažký, tak som ich odrezala. Nájdeš
ich v ľavom vrecku.
Tvoja sestra dnes ráno porodila, ale ešte nevieme čo, takže ti zatiaľ
nemôžem povedať, či si ujo, alebo teta. Tvoj brat si včera zabuchol
kľúče v aute, dosť sme sa báli, pretože trvalo viac ako dve hodiny, kým
ma s otcom z toho auta vyslobodili. Sused minulý týždeň padol do suda s
domácou hruškovicou. Skúšali ho trikrát vytiahnuť, ale hrdinsky ich vždy
premohol a pil, až sa utopil. Tri dni horel v krematóriu.
Ale ináč sa nič zvláštneho nedeje, všetko je v starých koľajách.
Tvoja milujúca matka.
P.S. Chcela som ti vložiť nejaké peniaze do obálky, ale bola už
zalepená.